Hybrid II.

Stará príhoda

,, Ako si sa teda rozhodol, Nicolas ?"

Bol som ako na vážkach. To alebo to ?

Až do posledného momentu, kedy som to povedal som to nevedel. Nevedel som, čo urobím, a predsa som sa rozhodol. Až ostáva iba dúfať, že som urobil správne.

,, Ja pôjdem za Raven....."

,, Držím ti palce, aby ti to vyšlo. Si veľmi zlatý chlapec a ako aj vidím, tak aj múdry"

No múdry asi ani nie, keďže som na to prišiel až teraz. Ale stále lepšie teraz ako nikdy.  Som rád, že som sa nakoniec rozhodol takto. Keby však nebolo Laen, tak to tak ani nebude. Priniesla mi nádej, a to sa cení. Veľmi by som jej to nejako chcel oplatiť, avšak neviem ako. Budem nad tým musieť popremýšľať, aby som jej urobil radosť.

,, Mohla som povedať ako aj vidím ? Niekedy zabúdam na to, že som slepá,"

Schuti som sa zasmial. Prišlo mi príjemné ako si vedela zachovať humor aj v takej situácií, v akej je. J aby som to najskôr ani nedokázal. Som bojovný typ, ale proti iným. Proti sebe bojovať neviem, aj keď by sa to niekedy zišlo, pretože so mnou hádžu hormóny. Neviem čím to je, ale v poslednej dobe som veľmi precitlivený. Nebol som taký, až pokým som nespoznal Raven.

,, Ďakujem za to, čo ste pre mňa urobili,"

No toto asi nebude to veľké poďakovanie, ale ja to zvládnem. Stačí, len ak niečo vymyslím. Mohlo by to mať nejaké prepojenie s jej rodičmi alebo mojou mamou. Chcem totiž, aby to bolo originálne.

,, Ak niekedy budem niečo potrebovať, tak mi to vrátiš,"

Ach, znova ten jej humor. Kútiky úst sa mi rozšírili do úsmevu. Všimol som si aj jej jemný úsmev. Na lícach jej dokonca vznikli malé rozkošné jamky. 

,, Ako inak,"

Povedal som so smiechom. Čo iné by som od nej mohol čakať, ak nie toto.

,, Nič nie je zadarmo,"

To mala pravdu. Platilo to všade. Za všetkým bola práca a to aj vrátane toho.

,, Asi by som už mal ísť,"

Chcel som nejako zmeniť tému. Potom mi však aj fakt došlo, že by už aj bolo načase. Chcem cítiť jej vôňu, jej dych na mojich perách a tak ďalej. Vedel by som si predstaviť aj viac ako len bozky, avšak nechcem to uponáhľať. Milujem ju a nechcem ju do ničoho nútiť, no niečo mi vraví, že by už aj bolo načase.

,, Asi by som mala odvolať to, že som povedala, aký si múdry. Už padla noc a vonku sú veci, o ktorých ani ja sama nič neviem,"

Tie jej lichôtky ma znovu donútili k úsmevu. Veľmi ľahko ma vedela rozosmiať a to sa jej muselo dať za pravdu. Iba málo ľudí je takých ako ona. 

,, A kde mám teraz ísť  ?"

Nie som si istý či chcem spať niekde pod mostom alebo niečo také. Skôr by som sa vyspal na strome. Tam nedosiahnu ani vlci a pokiaľ viem, tak ani nič iné. Síce neviem, čo je v tomto lese, ale pokiaľ tu nie sú gotické zvery, tak by malo byť všetko fajn. Nechcem byť od krvi, keď pôjdem za Raven. 

,, Tvoja matka by ma zabila, ak by zistila, že som ťa nechala ísť v noci,"

Paradox bol, že som jej nemohol dať za pravdu. Svoju vlastnú matku som nepoznal. Vravela o nej, avšak ja som tomu veľmi nechápal. Prišlo mi ľúto, že o nej viem tak málo. Ak by mi Laen nepovedala jej príbeh, tak by som nevedel ani to.