Hybrid II.

Hora

,, Bude mi cťou stáť po vašom boku, havranie dievča,"

Povedal Cole. To, čo potom nastalo by som načakala ani vo sne. Cole si kľakol na jedno koleno a svoju hlavu sklonil k zemi. Ostatní bojovníci to zopakovali a zrazu sa ocitli všetci na kolenách. 

,, Bude mi cťou stáť po vašom boku,"

Povedala som napokon. Bol to pre mňa rozhodne zvláštny pocit, keď sa mi klaňali. 

,, Pusťme sa do boja a vyhrajme !"

Raven

,, Ideme preč, Raven,"

Oznámil mi zrazu pisár. Bola som v izbe a pokojne som ležala na posteli, až kým neprišiel. Započúvala som sa do štebotu a spevu vtákov tak rýchlo, že som úplne zabudla na realitu a na to, čo sa v nej deje. On ma však rýchlo prebral zo sna do skutočného sveta.

,, Mohol by si to trochu viac opísať ? Lebo zatiaľ som porozumela iba svojmu menu, a to asi nie je úplne to, čo som mala pochopiť,"

Nebavilo ma to, ako tu sem nakráčal ako veľká osobnosť a začal mi kázať o tom, čo mám robiť. 

,, Na svitaní vyrážame,"

A je to tu zas. Mám pocit, že so mnou ľudia musia hovoriť iba tak, aby som im nerozumela. Stále som totiž nepochopila kam mám ísť a vôbec prečo...

,, Kam ?"

Dúfam, že konečne pochopím aspoň niečo, lebo toto nie je ťažká otázka.

,, Na horu železných sestier,"

Fajn, toto je už lepšie, ale stále som mimo. Bola by som radšej za to, keby mi o tom povedal nejaký príbeh, a nie takto stručné informácie. Kto to má potom pochopiť ?

Hora železných sestier.

Tak o tom som teda ešte fakt nikdy nepočula a to si tu žijem už pekne dlho. Možno sú to nejaké bosorky, ktoré nie sú práve najlepšie a preto sa o nich nehovorí... Fakt netuším. Príde mi to divné a dúfam, že to nie sú nejaké tie obyčajné sochy zo železa. 

,, A to je čo ?"

,, No to ti vysvetlím po ceste,"

Ha-ha. Ak je to vtip, tak to rozhodne bolo vtipné. Mal by dostať nobelovu cenu, ak sa udeľuje aj za humor. Hneď by ho tam nominovali. 

,, Tak to teda nie,"

Zamyslela som sa nahlas a potom som ešte dodala:

,, Nikam nejdem, pokiaľ mi nepovieš viac !"

Dobre, dobre. To už som možno skríkla, no stále som sa pokúšala o to, aby som sa ovládla. Nikdy som nemala väčšiu chuť niekomu streliť facku, no ako vidíte, tak on to práve dokázal. Nebadane som si stisla dlane v päste. 

,, Nemám povolené o tom hovoriť teraz. Ak by som ti to povedal, tak by si so mnou nikam nešla,"

Toto neznášam asi najviac na svete. Ak mi niekto vraví, že čo by som urobila. 

Ako to môže vedieť ?

Počkať. Nechajte ma chvíľku, aby som si to premyslela. Jasné, že to nemôže vedieť, lebo to neviem ani ja. 

,, Nikdy nevieš,"

Snažila som sa ho nejako presvedčiť. Chcela som to vedieť za každú cenu, lebo moja zvedavosť bola oveľa väčšia ako ja.

,, Musíš mi sľúbiť, že so mnou pôjdeš,"

Už sľubujem.

,, Už začni,"