Hybrid II.

Blíži sa vojna

Prerozprávala som mu celý nás rozhovor. Po celý ten čas som sa snažila, aby som bola objektívna a aby som neprikrášľovala niektoré veci.

,, Máme sa teda na čo pripravovať,"

Povedal iba tak, akoby sa ani nechumelilo.

Raven

,, Ako pokračujeme s výcvikom vojska ?"

Smerovala som moju otázku na jedného z vodcov tejto skupiny. Bolo tu veľa bojovníkov, viac ako som čakala, a boli roztriedení do skupín. Lukostrelci, bojovníci prvej línie druhej línie a tak ďalej. Nevedela som si to ani sama predstaviť ako to má prebiehať. Hmýrilo sa to tu mocnými chlapmi, ktorým trčali svaly z tričiek. A ak mám pravdu povedať, tak niektorí ani tričká nemali. Tento pohľad na kopy testosterónu mi nevadil. Vedela som si predstaviť, že by som si tu niekde zohnala stoličku, zložila ju, a sadla si na ňu. Na toto by som sa dokázala dívať celé hodiny a stále by som nemala dosť.

No ale späť k tomu, kvôli čomu som sem prišla. 

Velikánsky muž s nakrátko ostrihanými vlasmi a na mňa díval zhora, akoby som bola iba malé bezbranné dievčatko. V tejto chvíli pri ňom som ním aj fakt bola. Vďaka bohu som si nevykrútila krk, no ale to len preto, lebo som cúvla o pár krokov vzad.

,, Nie je to veľmi dobré. Bojovníci chcú vzburu, a tipujem, že ak tomu nezabránime, tak sa to stane do najbližších dní,"

Svoj pohľad uprel na pár vojakov, ktorí proti sebe akurát bojovali. Svaly sa im napínali na všetkých miestach a zatínali sánky. Vo vzduchu som cítila ich pot, ktorý im stekal po čele. Veľmi rýchlo sa pohybovali a bili sa hlava-nehlava. Nedokázala som odolať.

,, Aký majú dôvod na vzburu ?"

Zamyslela som sa nahlas.

V duchu som si myslela svoje, avšak chcela som vedieť aj jeho osobný názor. Zrazu sa na mňa pozrel so sklamaným výrazom.

,, Ty si ten dôvod,"

Pochopila som, čo ten sklamaný výraz znamenal. Kvôli mne sa chcú vzbúriť vojaci, a to nie je ani zďaleka to, čo teraz potrebujeme. Ak bude vzbura, tak sme skončili na plnej čiare a môžeme zabudnúť na všetko. Potrebujeme niečo viac. Musíme bojovať proti niečomu väčšiemu ako som ja. Ja nie som ten správny dôvod.

,, Chápem,"

Povedala som len tak do vetra.

,, Nemala by si sa tu len tak ukazovať, ak nechceš mať prirazené ruky o kôl,"

Vedela som, že keby som sa dostala týmto chlapom do rúk, tak po mne neostane ani mastný fľak, no toto sa mi zdalo až priveľmi kruté. Nikdy som si totiž neuvedomila, ako rozmýšľajú muži. Majú v hlave iba pár vecí a tým je sex, jedlo a vojna. Nič iné ich pravdepodobne ani nezaujíma. A títo bojovníci boli presne prototypmi takýchto chlapov. 

,, Nemôžem to nechať iba tak. Je to moja vina a ja to musím napraviť,"

Uvažovala som nahlas. 

,, Ako myslíš, no ja som ťa varoval,"

Pohrozil mi. Toto jeho varovanie ma však nehodlalo zastaviť. Práve naopak. Ešte viac ma to povzbudilo do toho, aby som si robila po svojom.

,, Ďakujem, ale ja sa rozhodnem sama,"

 Mykol plecami a ja už som kráčala preč od neho. Späť po ceste, po ktorej som sem aj prišla. Nemohla som prepočuť, ako ešte niečo potom na mňa zakričal. Otočila som sa na neho.