Hybrid II.

Nočné mory

Nicolas

Toto mi pripomenulo chvíle z tábora. Len tak tam ležala, akoby sladko spala, zatiaľ čo ja som vysedával a čakal som, kým sa prebudí. Zase som za to mohol ja. Vždy jej ublížim. Nechcem, aby sa jej niečo stávalo kvôli mne. Láska ničí ľudí. Je to slabosť. To kedysi povedal Mars. Nerozumel som tomu. Teraz to však plne chápem a môžem s istotou povedať, že láska nie je slabosť, ale aj napriek tomu zožiera ľudí zvnútra a šíri sa rýchlo naprieč celým telom. Je to ako rakovina. Nedá sa vyliečiť, pokiaľ je telo už veľmi pohltené. Dá sa vyliečiť len vtedy, ak nie ste na milovanú osobu upretý až veľmi.

Trhá mi to srdce väčšmi,
keď vidím, aká je krehučká.

Sestrička akurát vychádzala von z jej izby. Mierila smerom ku mne, a mne sa začalo triasť celé telo. Bál som sa o Raven viac, ako o svoj život. Bola celá v bielom, a ruky jej zdobili tiež biele hodvádne rukavice. Mala čierno-čierne vlasy asi po ramená, ktoré jej kontrastovali s celým bielym odevom.

,, Vy ste jej...."

Skočil som jej do reči. Hlas mala príjemný a rozprávala pomaly. Akoby sa mi bála povedať, čo s ňou je.

,, Priateľ,"

Rýchlo som odpovedal. Dvihol som sa zo zeme, na ktorej som po celý ten čas sedel. Bol som taký vysoký ako ona, čo mi prišli divné. Bol som zvyknutý, že ženy sú odo mňa vždy nižšie.

,, Aha. No chcem vám povedať, že je v poriadku. Je len vyčerpaná, ale čoskoro sa zobudí. To, čo ste urobili bolo pre jej dobro. Nevyčítajte si to,"

V duchu som sa potešil. Žiadna kóma a ani nič podobné. Uch. Toto je úľava, ale vyčítať si to budem. Zapríčinil som to ja.

,, Mali by ste sa vyspať. Vyzeráte hrozne a určite by nechcela, aby vás videla takého zlomeného. Choďte spať. Dáme vám hneď vedieť, keď sa prebudí,"

Fakt vyzerám až tak zle ?

Spravím to, lebo viem, že jej budem robiť starosti. Spánok mi možno bodne aj dobre. Už som tu takto sedel pár hodín a myslel som len na ňu. Je moje všetko. Moje srdce bije len pre ňu. Vtedy v tábore som sa chcel zabiť, aby som s ňou mohol byť. Mysel som, že umrie. Avšak teraz by som to neurobio, lebo viem, že by ma nenávidela za to, že som sa len tak ľahko vzdal.

,, Tak ja teda idem,"

Pokúsil som sa o falošný úsmev a šiel som preč. Otvoril som dvere nemocnice a šiel som do Raveninej izby. Cestu som vôbec nevnímal. Otvoril som dvere, a vošiel som dnu. Všetko tu voňalo tak, ako ona. Otvoril som jej šatník. Tá vôňa levanduľového šampóna mi udrela do nosa. Milujem jej vôňu. Bože, milujem ju a nie hlúpy šampón.

Hodil som sa na posteľ. Prikryl som sa perinou, ktorá voňala tak isto. Zavrel som oči a pokúšal som sa zaspať.

*******

Vošiel som do jej izby. Ležala na nej a mala privreté oči, avšak nespala. Ten úsmev na jej tvári sa pohrával s jej kútikmi. Vedela, že som sem prišiel. Mala na sebe tičko. Zvyšok som nevidel, lebo perina mi bránila v tomto výhľade. Usmial som sa na ňu, no ona to nevidela. Podišiel som bližšie k posteli.

,, Nemusíš sa tváriť, že spíš,"

V tom otvorila oči. Krásne modré oči ako najčistejšie more, alebo ako najjasnejšia obloha. Pri tomto pohľade som potreboval mapu, lebo som sa strácal v jej očiach.