Hybrid II.

Odplata

Nicolas spal ako medveď cez zimu. Snažila som sa s ním hovoriť, ale on nič a to mi pripomenulo, že teraz je ten pravý čas sa pomstiť. Neveril mi, že proti nemu použijem vodu, tak teraz si to vyžerie. Potichu som sa preplazila do kúpeľne a snažila som sa o to, aby som čo najmenej čľapkala s nohami. Do pohára, ktorý som mala na nočnom stolíku som nabrala vodu. Studenú vodu. Chvíľu som na ňu len tak zazerala, či to vážne urobím, ale Nick mi nedal na výber. Vrátila som sa späť do izby, a zbadala som ho v takej istej polohe, v akej bol pred malým momentom.

Vlasy mal prilepené na čele, a mal ich rozcuchané na všetky svetové strany. Viečka mal privreté a tým mi odoprel skvelý výhľad do jeho zelenkavých očí. Pery mal mierne opuchnuté a našpúlené a telo mu zakrývala plachta, takže mi v podstate znova odopieral pohľad na jeho telo.

,, Nech ťa to ani nenapadne,"

Zľakla som sa, keď sa mi zrazu objavil v hlave. Vážne som to nečakala, ale už som bola pri posteli a práve som vylievala vodu z pohára Nickovi rovno na tvár. Hneď sa prebral a podľa mňa bol aj dostatočne naladený. Začal pobehovať po izbe a kričal všeliake možné nadávky. Potom pristúpil ku mne, a moje srde mi šlo z hrude vyskočiť.

,, Toto mi už nikdy neurob,"

Vybuchla som smiechom a padla som na posteľ. Telo mi zapadalo do mäkkej postele a stále som sa zvýjala v kŕčoch, ktoré mi ten smiech spôsoboval. Posteľ vedľa mňa sa prehla a pocítila som Nicolasovo telo pri mojom. Natiahol ruky ku mne a objal ma. Ja som spravila to isté, ale nedošlo mi, že je stále mokrý. Už som bola aj ja a teraz bol Nicolas ten, kto sa smial. Fakt vtipné. Už som ho nechala nech si ma objíma koľko chce. Aj tak som mokrá už dosť. Takto sa moja odplata otočila proti mne.

Zdvihla som sa z postele a prešla do kúpeľne a vyzliekla som si tričko. Vzala som si nejaké Nicolasove, ktoré mi bolo až po kolená. Nikdy som si nevšimla, že som oproti nemu taká malá. Alebo on je taký veľký ? Neviem. Vrátila som sa späť do izby, ale už tu nebol.

Kam sa tak rýchlo vyparil ?

Bola som tak dlho preč ? Na nočnom stolíku bol papierik, ktorý som tam nikdy pred tým nevidela. Vzala som si ho do ruky a pomaly ho roztvárala. Bolo to Nicolasovo písmo.

Prepáč láska, ale musím si niečo vybaviť. (staré vzťahy)

Do pekla. Bolo mi jedno, že som stále v jeho tričku. Vzala som do ruky prvé rifle, ktoré som mala po ruke a už som za sebou zatvárala dvere. Rozbehla som sa čo najrýchlejšie, ako som vedela, a v mysli som dúfala, že sa nikomu nič nestane. Doteraz tu Erica ani nezbadal, ale bojím sa, čo sa stane, ak ho uvidí. Možno bude chcieť aj jeden aj druhý dokončiť to, čo sa im kedysi nepodarilo. Snažila som sa podľa myšlienok nájsť Nicolasa, ale zablokoval sa. Vôbec som ho nevedela nájsť. Stráže nevedeli o ničom. Vraj ani nevedeli, kto je Nicolas.

Zo zúfalosti som bežala za vládcom. Pred dverami jeho izby boli stráže.

,, Pustite ma dnu !"

Bola som rozčúlená a spotená. Ale nič ma v tej chvíli nedokázalo zastaviť. Jeden strážnik po malej chvíli prehovoril:

,, Nie. Máme rozkaz,"

Ja ti seriem na rozkaz. Odstrčila som ho a otvárala som dvere. Skôr než sa nejaký strážnik rozpamätal, som už bola dnu. Bola som zadýchaná a za mnou už dobehli strážnici. Už ma chytali okolo ramien, a vtedy som si všimla niečo čo mi neprišlo normálne.

Vládca hral s Nicolasom šach. Obidvaja na mňa upriamili zrak, a ani jeden z nich nechápal, čo tu sakra robím. Nicolas si chcel vybaviť staré vzťahy. Nemyslel tým Erica, ale vládcu, ktorý mu len nedávno strelil facku. Šiel sa mu ospravedlniť a hrať s ním šach ?

,, Vládca odpusťte, ale nedalo sa ju nijako zastaviť. Odstrčila ma, a než som sa stihol postaviť na nohy, tak už bežala dnu,"

Vládca na mňa upriamil pohľad ešte viac ako predtým. Musela som vyzerať ako šialená, keď som bola spotená a zároveň som sa stále nevedela poriadne nadýchnuť.

,, To je v poriadku. Nechajte ju,"

Potriasla som rukami, aby si oni tie svoje dali konečne dole. Vadil mi ich dotyk a ich stisk som cítila stále na tých miestach, kde ma držali.

,, Čo tu robíš, Raven ?"

Spýtal sa ma vládca, zatiaľ čo Nick bol ticho. Asi ho mrzelo to, že som mu neverila. Ale keď ja som sa o neho bála. Podľa mňa bude zúriť, keď zistí, že som mu nepovedala o Ericovi, ktorý mimochodom žije. Netrvalo by ani veľmi dlho, a možno by som sa s ním vyspala.

,, No viete, ja......"

Nevedela som si ešte nič vymyslieť. Nemôžem povedať pravdu, ale nemala by som ani klamať. Takže je tu ešte jedna možnosť. Popriem časť skutočnosti.

,, Hľadala som Nicolasa, lebo odišiel, a ešte som sa s ním chcela porozprávať,"

Nicolas bol prekvapený, no tiež by som na jeho mieste bola.

,, A tak som ho šla hľadať, ale nikde som ho nenašla. Napadlo mi, že vy by ste to možno mohli vedieť,"

Konečne sa obaja tvárili chápavo. Doteraz som si totižto pripadala ako psychopat, ktorému nikto neverí. Vládca vstal a prišiel ku mne. Vôbec som nevedela o čo mu ide, a tak sa mi voľne začali triasť ruky. Kolená na nohách akoby mi oťaželi a podlomili sa mi. Toto nebolo z toho, že niekoho milujem, ako to dievčatá opisujú v románoch. Bolo to zo strachu. Zo strachu, lebo som nevedela, čo môže vládca urobiť. Hlavu som sklonila, aby som prejavila aspoň nejakú úctu, keď už som sem tak vtrhla.

,, Potom si zahráme aj my, ale teraz ma prosím nechaj. Mám s ním ešte rozhovor,"

Nicolas sa na mňa pozeral, a prikyvoval. Budem mu verieť. Povedala som si v tej chvíli a otáčala som sa na odchod. Nechápem, čo má so mnou vládca za debatu. Už teraz mám strach, a dúfam, že som nič zlé neurobila.

Ja viem. Konečne som pridala kapitolu. 😊

Ale ako viete, tak komenty ma posúvajú v tvorení. 😅

Takže komentujte viac 😘

Píšte sem aj svoje myšlienky o tom, čo sa stane nabudúce.

♥