2.8.2017
5:44
Neviem prečo ale vôbec nemôžem spať, nemyslím si, že je to kvôli Kikovi je v tom niečo iné. Celú noc, som sa prevaľovala zo strany, na stranu a nemohla som spať. Buď som myslela na to, s Leom, alebo som mala zlé sny. Asi niečo ľahké zjem a pôjdem, s Maxom na prechádzku.
8:05
Teraz som prišla z prechádzky. Dnes aj Dano vstal, nejako skoro už sedí v obývačke a pozerá telku. Nedávno mi Kiko napísal sms-ku: „Dobre ránko, vyspinkala si sa? Dúfam, že som ťa nezobudil."
Dano sa ma medzi tým, pýtal či nepôjdem dnes s ním von, idú s partiou, tak som rovno Kikovi napísala či pôjdeme s nimi a súhlasil.
15:10
Celý deň sa nudím. Vyšla som trošku von, na slniečko.
Už chytám bronz, ale bolí ma hlava z toho slnka idem si na chvíľu asi zdriemnuť.
„Dano idem si na chvíľu ľahnúť, tak okolo šiestej ma zobuď hej?"
„Hej hej jasné. Zobudím ťa možno aj skôr, aby si nepanikárila, že nestíhaš." Toľko, čo som ľahla do postele, hneď som zaspala.
19:20
Pre boha, to je už toľko hodín? Prečo ma Dano nezobudil? Alebo zabudol? V tom vošla mama do mojej izby. „Mama? Čo tu robíš, prišla si dnes nejako skôr z práce nie?" Vážne to bolo divné, ešte tak skoro nikdy neprišla. „Z práce akej práce? Vieš že od rozvodu s otcom do práce nechodím." Bože čo sa to deje? Je to tu zas? Ona je opitá, moja nočná mora sa znova vrátila? „Ty si opitá? A kde je Mišo a Dano?"
„Žiaden Mišo a Dano, tu niesu vstávaj, zase si nič nerobila celý deň len spíš!" silno ma chytila za ruku a vytiahla z postele. „Ema, Ema do kedy to takto bude?! Stále si horšia a horšia vypadni niečo robiť. Si strašne neschopné decko"
„Ale mami!" Treesk facka. „Žiadne mami! Ty pre mňa nie si dcéra, si úplne neschopná ľutujem, že som ťa porodila" Tresk ďalšia facka.
„Ema! Emaaa! Eeeem! Heeej zobuď sa!"
„Čože? Čo, čo je?" zobudila som sa cela spotená a zistila som, že to bol všetko iba sen zase zlý sen. Pri mojej posteli bol Dano a Vlado snažili sa ma zobudiť. Dano sa ma hneď opýtal, či sa mi snívalo, niečo zlé. Len som prikývla.
„Ona, ona sa vrátila, bola zase taká, ako predtým nadávala mi, bila ma. Dano ja-ja nechcem, aby bola znova taká." Dano ma silno objal a pošepkal mi. „Neboj sa maličká, už sa to nikdy, nikdy, nezopakuje! To ti sľubujem a ak áno, ja ťa pred ňou ochránim ničoho sa neboj, si v bezpečí, si so mnou." Tieto slová ma vážne upokojili som rada, že mám takého úžasného brata.
Keď otec od nás odišiel a s mamou sa rozviedli, mama to zo začiatku zvládala, ale asi po dvoch rokoch, začala veľmi piť. Stále, keď prišla domov, mi buď vynadala, aké som neschopné decko alebo ma zbila. Dano s tým nemohol nič robiť, mal len desať rokov, ak sa ma náhodou zastal, tak dostal aj on. Toto všetko trvalo, skoro dva roky moja vlastná mama, ma týrala 2 roky nikto o tom nevedel, len Dano ani Nike a Tomášovi som to nepovedala. No potom mama stretla Miša, jej terajšieho priateľa, vtedy jej pomohol zo všetkého sa dosať, prestala piť, za všetko sa mi ospravedlnila a nakoniec sa Mišo k nám presťahoval. Stále sa bojím, že raz príde deň kedy sa s Mišom rozídu a mama sa znova do toho dostane. Aj keď sa mi za všetko ospravedlnila, ešte stále mám pocit, že som jej neodpustila.
Vlado len na nás pozeral vôbec nevedel čo sa deje. „Em si v pohode, čo sa ti snívalo?" nechcela som Vladovi všetko povedať, nemala som ani chuť o tom rozprávať. „Nič Vlado, nechaj tak, nechcem sa tom rozprávať." Dano sa ma medzi tým, opýtal či chcem ísť ešte von, že ak nie tak so mnou ostane doma, ale potrebovala som sa odreagovať a bude so mnou aspoň Kiko. Dano s Vladom odišli do obývačky a čakali, kým sa nachystám. Trošku som sa namaľovala a mohli sme vyraziť.
Chalani nás čakali pri bare s Danom a Vladom sme išli za nimi. Keď sme došli všetci tam boli okrem Kristiána, tak som sa ich opýtala, že kde je a ako vždy musel ešte niečo robiť doma. Chalani išli dnu a ja som vonku chcela ostať čakať Kika, Vlado sa ponúkol, že ostane pri mne. Nenamietala som. „Em? Možem sa opýtať? Prečo si bola, taká rozrušená?" Zapozerala som sa do zeme, rozmýšľala som či mu mám o tom povedať. „Em, ak nechceš nemusíš mi to povedať."
A ani neviem prečo, zrazu som sa rozhovorila, asi som sa potrebovala niekomu vyrozprávať. Možno, by bolo lepšie nepovedať mu to, alebo sa s tým zveriť len Kikovi, ale keďže Vlado ma videl po prebudení a videl, aká som bola, tak som mu o všetkom povedala. Keď som mu všetko vyrozprávala, tak ma Vlado silno objal a povedal, že Dano by teraz už niečo také nedovolil. A že som veľmi silná, keď to všetko zvládam a ani si nevie predstaviť, čím všetkým som si musela prejsť.
Nakoniec som sa už o tom nechcela baviť. Rozprávali sme sa s Vladom o hocičom a potom mi začal hovoriť, že som veľmi super baba a že sa mu aj páčim. Super donedávna nie a nie si nájsť chlapca a keď som sa dala do kopy s Kikom zrazu ma chce niekto ďalší. „Prepáč Vlado, si veľmi sympatický chalan, dobre sa mi s tebou kecá, si aj veľmi pekný, lenže ešte asi o tom nevieš alee včera som sa dala do kopy Kikom."
Vladovi skoro oči vypadli, tak sa na mňa pozeral. „Čože to fakt? Prepáč, nevedel som." Na Vladovi bolo vidno, že je trošku sklamaný a medzi tým prišiel aj Kiko. Prišiel ku mne objal ma a vášnivo pobozkal. Videla som, ako na nás Vlado chvíľku pozeral, no potom sa radšej otočil a šiel za chalanmi do baru.
22:16
Celý večer zbehol úžasne. S Kikom sme všetkým oznámili, že spolu chodíme. Dano nám poprial veľa šťastia a Kikovi povedal, že ak mi ublíži, tak ho bude musieť zabiť, ale je rád, že chodím s Kikom a nie s nejakým týpkom, ktorého nepozná. Tak sme sedeli spolu pri pive, ja som si dala horúcu čokoládu a potom sme sa pozbierali domov.
S kikom sme sa išli ešte trochu prejsť, videl na mne, že mi niečo je ale nechcela som o tom už hovoriť, zaujímalo ho aj to o čom som sa rozprávala s Vladom, tak som mu len povedala že bežné veci škola, rodina, kamoši a tak..
Bolo už veľa hodín a potom ma Kiko odprevadil domov. Rozlúčili sme sa a vošla som do domu.
Ani som nedošla do izby a už mi pípla sms-ka, myslela som si že je to Kiko, ale bola od Tomáša. „Zajtra ráno prídem k tebe musíme sa porozprávať." Fuuha čo chce? Žeby sa chcel ospravedlniť, alebo mi chce zase niečo vyčítať? Nebudem sa tým radšej zaoberať, dnes som mala dosť blbý deň, tak sa chcem z toho vyspať.
Dúfam, že to bude spánok bez zlých snov.
YOU ARE READING
Cez prekážky, ku hviezdam
RomancePríbeh, ktorý som písala asi v roku 2012 kedy som mala asi 14-15 rokov 😁 Aj keď to nie je Boh vie čo, je to môj prvý príbeh a preto ho tu chcem mať.❤️