Cez prekážky, ku hviezdam

19. Domov

Stela, po chvíľi zaspala asi bola dosť unavená. Ja som ešte trošku ležala na posteli, premýšľala som a tak som zaspala tiež.
Ráno už asi o šiestej, ma prišiel zobudiť lekár. "Ahoj Ema, urobím ti ešte nejaké vyšetrenia, dnes ťa chceme pustiť domov, tak sa musím uistiť, že je všetko v naprostom poriadku."

Ja nechcem ísť domov, neopustím Kika, veď tu s ním môžem byť stále, a keď budem doma, tak ho budem môcť vidieť, akurát dve hodiny a chcem tu byť, keď sa preberie. Musím si niečo vymyslieť. "Ale pán doktor, ja sa ešte necítim na to, aby som mohla ísť domov, stále mi je nejako blbo." dúfam, že to na lekára zaberie..

"No Ema, mne sa zdáš byť v poriadku, ale to či pôjdeš domov, alebo nie ukážu až výsledky." Do čerta dúfala som, že to zaberie. Výsledky budu určite v poriadku a mňa pošlú preč. Nikdy som si nemyslela, že keď budem v nemocnici, tak tu budem chcieť ostať. Tak nič no..Lekár mi zobral krv robili nejaké vyšetrenia a potom mi priniesli aj raňajky. Jedno jablko hmm z toho sa aj najem.

Medzitým sa zobudila Stela, hneď som na ňu vybehla: "Počula si to, dnes ma chcú pustiť domov." Smutne som sa zatvárila. "Veď to je super správa, tak prečo si taká smutná?"
"Noo Kiko, chcem tu byť stále s ním."
"To je pravda, ale veď môžeš tu za ním, stále chodiť." No to má síce pravdu, ale nebudem tu pri ňom non-stop.

"Veď to áno, ale bude to iné, ako keby som bola tu." Teraz nemám vôbec dobrú náladu, vážne ma naštvalo to, že musím ísť domov. Dnes som ešte nevidela Kika, musím ísť pohľadať nejakú sestričku, či ho môžem ísť pozrieť. Len sa "naraňajkujem" a pôjdem.
Sestrička ma pustila na chvíľu, za Kikom, lebo mu musia o chvíľu robiť tiež, nejaké vyšetrenia. Prišla som k nemu, sadla som si na posteľ, dala som mu pusu na líce a chytila som ho za ruku. Zdá sa mi, že už trošku chytá farbu predtým bol taký bledý. Začala som sa k nemu prihovárať.

Sedela som pri ňom a prihovárala som sa mu. Zrazu ma vyrušila sestrička. "Slečna Cornerová Kristiána potrebujeme vyšetriť, vráťte sa prosím na svoju izbu." Aaach, veď som nebola pri ňom ani 5 minút a sestrička ma už vyháňa, som zvedavá, kedy ma pustia domov dúfam, že sa s Kikom stihnem aspoň rozlúčiť.

Došla som na izbu Stela tam ležala, s mobilom v ruke, ľahla som na posteľ a rozprávali sme sa. Po čase si Stela vypýtala moje číslo, aj facebook, že potom, keď budeme obidve doma, tak by sme mohli niekam zájsť. Nieje to zlý nápad, bude dobré, mať novú kamarátku. Rozprávali sme sa dosť dlhú dobu, boli sme sa už aj naobedovať mali sme sviečkovú. Omáčka bola nič moc, knedlik bol tvrdý a suchý a mäso neskutočne rozvarené, vážne som nič horšie nejedla.

Dnes budem asi hladná, alebo zjem nejaké čokolády, čo som dostala, potrebujem pribrať, lebo tu som schudla minimálne 100 kíl, keď tu tak hrozne varia. Už sa začali aj návštevné hodiny. Ku Stele prišla jej teta je vidno, že jej na Stele veľmi záleží, a že majú dobrý vzťah.
Mama aj Mišo prišli ku mne na návštevu. Mama začala vyberať, z mojej skrinky veci a baliť ich do igelitky. "Heej, mami čo to robíš?" Prečo mi balí veci?

"Ty to nevieš? Už ťa púšťajú domov. Zbalíme ti veci a môžeš odíjsť." Čože, tak skoro ja chcem ísť ešte za Kikom. "Tak pobaľ mi prosím ťa všetko, ja sa idem pozrieť na Kika." Ale keď som prišla na jeho izbu nebol tam. Lekár mi povedal, že späť na izbe bude tak za 2 hodinky a to ja už budem dávno doma a skončia aj návštevné hodiny. Spýtala som sa, či by som tu nemohla ešte trošku ostať a počkám, kým ho privezú naspäť, ale povedal mi, že sa mám zastaviť radšej zajtra.

Bola som sklamaná, chcela som sa s Kikom ešte rozlúčiť. Nechcem ísť preč, len tak chcem ho ešte vidieť. Keď som prišla na izbu, všetko som mala zbalené, prezliekla som sa rozlúčila som sa zo Stelou a odišla som. Na parkovisku, sme nasadli do auta a vyrazili sme domov. Čudovala som sa, že neprišiel aj Dano, ale asi bol s Nikou nevadí no.

Doma ma čakal, iba môj úžasný pes. Bol taký šťastný, že ma vidí celý čas vrtel s chvostíkom celú tvár mi pooblizoval, bolo to nechutné, ale bola som rada, že aspoň on sa teší, že som doma. Mama sa ma opýtala, či nič nepotrebujem odpovedala som jej, že nie a šla som do svojej izby.

Už keď som otvárala dvere do svojej izby, otvorili sa dvere na Danovej izbe. Myslela som, že je to Dano, pomaly som sa otáčala zo slovami. "Ty si doma niesi s Nikouu-ouu? Počkať znova ty čo tu robíš?"
"Bol som pri Danovi a hovoril, že sa dnes vrátiš, tak som chcel na teba počkať."
"Noo Vlado s tým si si starosť robiť nemusel, prežila by som aj bez tvojho privítania." Vlado ma chytil za ruku a povedal, aby sme išli do mojej izby, že nebudeme toto riešiť na chodbe.
No nenamietala som nemusel, každý počuť o čom sa bavíme.

"Ema prečo si ku mne, stále taká odporná, čo som ti spravil?"
Vážne je taký blbý alebo sa iba hrá?
"To sa ma ešte pýtaš? Využiješ príležitosť, keď tu nebol Kiko vrhneš sa na mňa, dáš mi pusu a správaš sa, ako keby sa nič nestalo. A Kiko mi povedal čo si zač, pomotáš dievčaťu hlavu, dostaneš ju do postele a nakoniec ju odkopneš."

"Ježiš Em, dobre priznávam sa, bol som taký, bol som sukničkár, ale keď som stretol teba ja, no ja zaľúbil som sa vedel som, že ty nebudeš iba dievča na jednú noc. Mám ťa rád nechcem ťa využiť prosím ver mi."

"Ako ti mám veriť? Myslíš, že keď mi povieš, nejaké sladké rečičky, ako si sa do mňa zaľúbil a bláá bla bláá, tak ti padnem k nohám alebo čo? A nezabúdaj, že stále chodím s Kikom aj keď je v kóme, ľúbim ho a ty máš smolu, medzi nami nikdy nič nebude."

"Prečo si taká nedobytná? Teraz ti dobrý nie som, a ak sa Kiko už náhodou nepreberie potom ti dobrý budem, nie?"

"Si normálny o čom to rozprávaš? hovoríš tak, ako keby som ťa využívala, alebo čo. Proste mám ťa rada, ale to čo bolo medzi nami bolo, zabudni už na to..Chodím s Kikom, ľúbim ho, aj keď tu nieje tak kašli na to." Bože ako mu mám vysvetliť, že medzi nami nič nebude.

"Vieš čo fajn, ako chceš dám ti pokoj a pamätaj, že sa môžeš na mňa obrátiť, v každej situácii aj v tej najhoršej, aj keby sa Kikovi niečo stalo, čo mu určite neprajem. Stačí zavolať a hneď som pri tebe som tu pre teba." Chytli ma za ruku, jemne ma pobozkal na líce a odišiel, bola som v šoku nevedela som, čo mu mám odpovedať, alebo čo proste som ho nechala len tak odíjsť...

Možno hovorí pravdu, možno sa zmenil.. Ale aj tak milujem Kika, môže mi byť ukradnuté, či sa zmenil alebo nie, je mi to jedno..
Alebo nie?