Cez prekážky, ku hviezdam

35. Táňa

Hneď ako som vyšla z nemocnice mi prišla esemeska.. pozrela som od koho je a bola od Niky.. „Ahoj Em, kde si? Potrebujem sa s tebou súrne porozprávať, ak môžeš príď rýchle domov som u teba." Myslím, že sa stalo niečo zlé, keď ma Nika tak súrne potrebuje. Rýchle som jej išla odpísať..

„Stalo sa niečo? Už som na ceste, o chvíľu som doma."
Po dosť dlhej dobe mi Nika odpísala a to som bola, skoro už pred naším domom. „Nie nič, len potrebujem sa s tebou porozprávať." Ani som jej neodpísala, lebo som už stála pred dverami. Vošla som dnu, nakukla  do obývačky no tam nikto nebol, tak som šla do mojej izby a tam sedela Nika vyzerala dosť nervózne. „Ahoj Niky, čo sa stalo?"

zhlboka sa nadýchla a so smutnými očami, sa na mňa pozrela. „Noo ja neviem ako začať... Myslím si, že ma Dano podvádza." Neviem prečo, ale dostala som strašný záchvat smiechu viem, že to v tej situácií nebolo vhodné, ale neovládla som sa. „Čože? Dano teba? Si normálna, ako si na takú vec prišla?"

„Vôbec sa mi nevenuje, úplne na mňa kašle, keď mu niekedy zavolám, nepovie mi kde je a čo robí, lebo vraj mi to nemôže povedať. Správa sa úplne zvláštne, všetko predo mnou tají. Minule mu prišla nejaká sms-ka prečítal si ju a opýtala som sa od koho bola, no nechcel mi to povedať, a keď som sa potom dostala k jeho mobilu, správa už bola vymazaná. Ja mu verím, ale toto jeho správanie je vážne zvláštne, neviem čo si mám o tom myslieť." Týmto ma Nika trošku zarazila.

Prečo by to Dano robil? Poznám ho veľmi dobre a neverím tomu, že by ju podvádzal to určite nie, veď Nika je jeho taká, prvá vážnejšia známosť určite, by ten vzťah len tak nezahodil.. „Nika ja neviem čo ti mám na to povedať.. ale nemyslím si, že by ťa Dano podvádzal ja sa s ním porozprávam, donútim ho povedať všetko a ak ťa náhodou podvádza, nech si ma neželá aj keď je môj brat, tak ho asi zabijem!"

Nika sa trošku usmiala.
„Zabíjať ho hneď nemusíš, ale aspoň zisti čo s ním je, záleží mi na ňom." Nech sa nebojí, všetko zistím, ešte chvíľu sme sa s Nikou rozprávali, no potom šla domov. Odprevadila som ju k dverám a išla som za Danom do izby. Zaklopala som mu jemne na dvere a vošla dnu. „Ahoj Dano, môžem?"

Zodvihol hlavu od notebooku "Jasné potrebuješ niečo?"
„Nie nič, len sa porozprávať."

Odložil notebook stranou..
„Poď sadni si sem, stalo sa niečo?"
„Noo, to by som sa chcela opýtať, ja teba.. Počula som, že sa správaš nejak divne k Nike myslí si, že ju podvádzaš."

„Čože? Prečo si to myslí?"
„Vravela mi, že sa jej vôbec nevenuješ, nehovoríš jej kde si, lebo vraj nemôžeš, všetko jej tajíš proste správaš sa zvláštne."

„Prečo sa ma to nespýtala sama? A nepodvádzam ju dobre vieš, že by som jej toto nikdy nespravil jaa len, si jej najlepšia kamarátka viem, že jej všetko vykecáš nemôžem ti povedať nič."
„Čo nič? Ja potrebujem, pre ňu nejaké rozumné vysvetlenie, prečo sa tak správaš."

„Dobre ja ti to poviem, ale ak jej prezradíš, čo len niečo zabijem ťa! Asi vieš, že ma Nika o týždeň narodeniny nie?"
 „Pre boha, veď ja by som na to bola aj zabudla, ten chaos okolo Kika a všetko k tomu..."
  
 „No ale neodbočujme od témy, Nika má narodeniny a s chalanmi, jej chceme spraviť oslavu plánujeme chatu, nejaký peckový darček, ale tebe sme to nechceli hovoriť, lebo by si jej určite niečo povedala a zničila, by si prekvapenie. Veľa krát mi volali chalani a bola pri mne Nika, tak som si vždy niečo vymyslel. Chceli sme to spraviť tak, že všetko zorganizujeme a vám dvom povieme, že sa v piatok ide na chatu, my tam budeme už skôr a čakať na Niku. Chceli sme ju prekvapiť, lenže teraz, keď to vieš aj ty, tak to asi prekvapenie nebude však?"