Cez prekážky, ku hviezdam

47. Náhoda?

Konečne je víkend väčšinou som sa na víkend tešila pre to lebo sme s partiou vždy niekam chodili, teraz sa na víkend teším preto, lebo nemusím nikam chodiť, nikoho vidieť a mám od každého kľud.
Už sa teším ako budem celý deň oddychovať, a čítať si knihu a možno, že sa pôjdem prejsť s Maxom ešte uvidím. Ako tak som premýšľala nad tým čo budem celý deň robiť prišla mi sms-ka.

„Čo tak dnes káva?"
Hneď som aj odpísala. „Nie vďaka nemám chuť."

„Oki sme dohodnutý o piatej prídem pre teba, buď nachystaná."
„Napísala som, že nemám chuť. A nie že idem."

„Snáď nechceš presedieť celý víkend doma? Poď prosím so mnou na kávu, aspoň sa trošku odreaguješ, zabudneš na bývalého. Sľubujem, že ťa nebudem nijako otravovať ani nič, len pokecáme a keď budeš chcieť ísť domov, tak pôjdeš."
„No dobre Paťo, že si to ty tak môžeme ísť, takže prídeš o piatej po mňa?"

„Áno prídem. Už sa teším." Už som mu len odpísala, že budem čakať.. Fakt som sa tešila, že budem mať od každého pokoj a nakoniec ma Paťo vytiahol na kávu. Paťo je veľmi v pohode chalan len, nechcem to aby sa naviazal na mňa a potom si bude od toho sľubovať neviem čo, s Paťom určite nič viac ako kamaráti nebudeme, a to mu aj dnes môžem vysvetliť a dúfam, že to pochopí.. je ešte len 11:45 takže do piatej mám dosť času.. Asi zoberiem Maxa a pôjdeme na prechádzku pretože ja som s ním nikde nebola už ani nepamätám a Dano s ním tiež nejak extra často von nechodí..

Prezliekla som sa z pyžama, urobila som si niečo rýchle na jedenie, ešte som aj stihla nakrmiť Maxa a mohli sme vyraziť.

Ani som nevedela, kam chcem ísť, len tak sa niekde prejdem trošku si prevetrám myseľ a možno, že mi bude lepšie. Prechádzala som sa s Maxom dlho, boli sme skoro všade lenže všetko bolo také čudné všade okolo mňa boli samé zaľúbené páriky, všetko mi to pripomínalo Kika. Každé jedno miesto mi ho pripomínalo, naše Mesto nie je nejak extrémne veľke takže sme s Kikom boli hocikde a všetko mi ho pripomenulo.. Dokonca išiel predo mnou, jeden mladý pár a blbli spolu ako malé deti šteklili sa, naťahovali a nakoniec ten chlapec, chytil to dievča a zobral ju na ruky ako nevestu a ona ho už nemohla štekliť a vtedy sa pobozkali..

Netuším prečo ale hneď som sa usmiala a v mysli ma napadlo Vladové meno. Presne tako sme blbli spolu aj my vtedy keď sme sa boli opiť, lenže mi sme sa nepobozkali, pretože mi to prerušil telefonát od Kika. Bože už keby som vtedy vedela, že Kiko bude aj tak so Stellou všetko mohlo byť úplne ináč. Kiko mohol byť s ňou, a ja by som možno teraz bola s Vladom, možno by som sa tu teraz prechádzala s Vladom a Maxom a nie sama so psom.. Neviem možno to tak všetko malo byť možno mi nie je súdené aby som bola šťastná a možno sa raz moje a Vladové cesty spoja. Aj keď on má teraz svoju vlastnú cestu.

Vlastnú cestu s Táňou a ja mu ju prekaziť nechcem. Možno že je s ňou naozaj šťastný, tak prečo by som im to mala kaziť ja? Je moja smola, že som s ním nič nechcela vtedy mať, všetko je len môj problém a moja chyba. Pomaly som bola už aj na ceste domov keďže som sa prechádzala asi dve hodiny, tak som išla naspäť.
Neviem, či ma niekto vypočul alebo čo, ale táto náhoda bola fakt čudná.

Zrazu sa naše cesty spojili.

Išla som z Maxom z prechádzky a vedľa mňa sa objavil Vlado. Neviem odkiaľ ide alebo kam, ale zrazu stojí pri mne a usmieva sa na mňa. „Ahoj Em, no čo prechádzka?"
„No hej tak trošku, ale už som na ceste domov."

„Hej? To je náhoda. Ja idem akurát k Danovi, volal mi aby som prišiel pretože si kúpil novú hru tak ju ideme vyskúšať."
„Jááj takže preto si taký šťastný?"