Ráno sa mi vstávalo hrozne.. Zaspala som asi okolo piatej a ráno okolo ôsmej niekto robil hluk, tak som sa zobudila. Myslela som, že všetkých zabijem, prečo nespia? Veď je osem hodín! No nič, vstala som z postele a dúfala som, že bude voľná nejaká kúpeľňa a stál sa zázrak, dve kúpeľne na chate a oni sú voľné.
Keď som sa postavila pred zrkadlo, zľakla som sa sama seba večer som sa zabudla odmaľovať a keď som trošku plakala, tak sa mi špirála roztiekla po celej tvári, ešteže som po ceste do kúpeľne, nikoho nestretla, veď by mali traumu do konca života. Z kúpeľne som išla do kuchyne kde bola väčšina ľudí. Poniektorý ešte spali, iný zase hľadali niečo, na raňajky a zbytok dopíjal to, čo ostalo z večera. Fuj čudujem sa im, že im nie je zle, keď som videla koľko toho pijú, bolo mi zle aj za nich.Nika tu ešte nebola, asi všetko dospávala, tak som vytiahla nejaký tvrdý chlieb, ktorý bol celý večer len, tak položený takže poriadne obschol, ale určite sa bude dať zjesť, v chladničke bola šunka maslo a nejaká zelenina, všetko som si prichystala a mohla som raňajkovať. Nikina spolužiačka, sedela pri stole, tak sme sa trošku rozprávali aj keď, večer bola výrečnejšia, ale to asi vďaka tomu alkoholu.
A ako tak sme raňajkovali, prišiel do kuchyne Vlado. Vo dverách sa natiahol, s rozospatým hlasom, nám všetkým poprial dobré ráno, sadol si za stôl a hneď sa do mňa ozval. „No ahoj Em, vyspala si sa?" nech skúsi tri krát hádať, vyzerám snáď, že som sa vyspala? „Dá sa povedať, že áno a čo ty?" Zbytočne mu budem vešať na nos to, že som sa nevyspala vôbec.
„Ja som sa vyspal, úplne úžasne. A čo dobré ješ na raňajky?" Nechcem si ani predstaviť, prečo sa vyspal až tak úžasne. „Noo, chlieb so šunkou nevidíš?"„Vidím, vidím a nechcelo by sa ti spraviť, aj mne niečo na raňajky? Pretože mne sa fakt nechce." Počula som dobre? A kde ma Táňu, nech mu robí raňajky ona, čo som ja?.. „Akože vyzerám, ako tvoja slúžka alebo čo? Máš ruky? Máš. Tak si sprav niečo jesť sám, alebo si počkaj na Táňu nech ti spraví ona." Fakt nechápem, prečo si nikdy najprv nepremyslím, čo chcem povedať, ale vždy vybuchnem a potom ľutujem svoje slová..
„Čo som ti spravil, že si ku mne takáto hnusná?" Možno som to prehnala, asi som nemala takto naňho kričať.
„Nespravil si mi nič, ale nemám rada, keď sa ľudia ku mne ozývajú, len keď niečo potrebujú. Stavím sa, že keby si nebol hladný , tak za mnou ani neprídeš.."
„Em dobre vieš, že to tak nie je, len bolí ma hlava a nechcelo sa mi robiť jesť. Tak som myslel..."
Skočila som mu do reči.
„Tak ty radšej už nemysli." Hodila som, môj nedojedený chlieb na stôl a odišla som do izby. Zamkla som za sebou dvere, aby ma nikto neotravoval a ľahla som si do postele.Aspoň na takú pol hodinu, som mala kľud no potom mi Nika klopala na dvere, lebo sa chcela so mnou porozprávať. Veď jasné určite sa jej Vlado sťažoval. Zodvihla som sa z postele a išla som jej odomknúť dvere. Aj keď, som vôbec nechcela. „No čo ešte spíš? Prečo, nie si pri ostatných?"
„Neviem, nejako sa mi nechce, nemám náladu."
„Je v tom Vlado čo? Kašli naňho nestojí ti za to, máš Kika takého chlapca, ako on už nenájdeš."
„To je pravda, keď ma Vlado Táňu, tak sa aspoň nebudeme často spolu baviť a časom naňho možno zabudnem, bude to tak lepšie." S Nikou sme sa ešte chvíľu rozprávali a potom, ma horko ťažko presvedčila, aby som šla k ostatným. Bolo asi desať hodín, keď som k ním prišla niektorí sa pomaly balili a išli už domov, ja som chcela Nike pomôcť poupratovať a dať celú chatu do poriadku. Lenže Nika ma poslala domov vedela, že tu ostane aj Vlado, tak nechcela aby som bola kvôli nemu nervózna a povedala, že mám isť radšej za Kikom. Neprotestovala som.Zobrala som si svoje veci, rozlúčila som sa skoro so všetkými a išla som domov.
Doma som si dala úžasnú sprchu, konečne celú cestu domov som sa tešila akurát na tú sprchu. Spravila som si cestoviny so syrovou omáčkou. Viem, že to píšem stále, ale milujem cestoviny. Poriadne som sa najedla, trošku som sa upravila a zavolala som Kikovi či môžem k nemu prísť. Hneď súhlasil a že už celý čas čakal len na to, kedy mu zavolám, že prídem. Obula som sa hodila som na seba kabát a išla som ku Kikovi.Ku Kikovi som došla ani nie za pätnásť minút, nemám to ďaleko k nemu našťastie. Zazvonila som a dvere otvoril Kiko, bol sám doma lebo jeho rodičia boli v práci to isté ako naši, lenže naši sú častejšie v práci, ako doma Kikovi rodičia až tak často nepracujú. Kiko ma privítal vášnivým bozkom a pozval ma dnu. Vyzula som sa na chodbe a išli som do obývačky. Na stole boli nejaké chrumky a voda nemusel si robiť až také starosti, s občerstvením. Sadli sme si na gauč a Kiko zapol nejaký film. Na to, že je to chlapec čakala som, že pustí nejakú blbosť, ale dalo sa to pozrieť, bola to nejaká romantická komédia. Dosť sme sa pri tom nasmiali, ale boli tam aj veľmi pekné scény.
Po celý čas ma Kiko držal v objatí a občas ma bozkával, bol strašne milý aj ta zlá nálada z chaty, ma vďaka nemu prešla. No počas filmu si všimol, že som akási nesvoja, tak sa ma opýtal čo mi je. Povedala som mu len, že som sa veľmi nevyspala a že ma Vlado nasral tým, že zo mňa robil jeho slúžku. Kiko sa len zasmial, že sa nemám trápiť nad blbostiami a mám, sa radšej venovať jemu. Film asi po hodine a pol skončil a my sme nemali viac menej čo robiť. Išla by som sa s ním aj prejsť, alebo čo už dlho sme nikde neboli, no ale Kiko ešte nemôže nikde chodiť. Tak sme sedeli v obývačke, túlili sme sa k sebe, a robili sme všelijaké blbosti.
U Kika som bola skoro štyri hodiny, možno aj viac nepočítala som to poriadne. Bolo mi s ním veľmi dobre, ale potrebovala som sa už koneče poriadne vyspať, tak som chcela ísť domov. Kiko mi navrhol, aby som prespala uňho. Nápad to bol super, tak som zavolala mame či by som mohla ešte dnes prespať u Kika. Mama mi to zo začiatku nechcela dovoliť, ale nakoniec som ju ani neviem ako, presvedčila. Bolo ani nie pol ôsmej večer, ale ja som bola fakt unavená. Tak sme išli s Kikom do izby, aby som sa mohla konečne vyspať.
Dal mi nejaké tričko na spanie, dnes som sa pre istotu odmaľovala, aby som nemala totálne rozmazanú špirálu a ľahla som si do postele. Kiko si ľahol vedľa mňa objal ma, dal mi pusu a ani neviem kedy a zaspala som v jeho objatí....
YOU ARE READING
Cez prekážky, ku hviezdam
RomancePríbeh, ktorý som písala asi v roku 2012 kedy som mala asi 14-15 rokov 😁 Aj keď to nie je Boh vie čo, je to môj prvý príbeh a preto ho tu chcem mať.❤️