Cez prekážky, ku hviezdam

27. Neznášam matiku

Prechádzala som sa s Kikom, po lúke všetko bolo ako predtým, boli sme konečne spolu a šťastný.  Kiko mi hovoril, ako ma ľúbi a ja jeho tiež. Na všetko si spomenul a bolo to, ako predtým.... no zrazu som začula ako niečo zvoní, Kiko začal odomňa odchádzať preč, zabúdal na mňa v tom som sa zobudila a zistila som, že to všetko bol iba sen a niekto, zvoní pri dverách Zišla som dole a stál tam Vlado „Ty si ešte v pyžame? Už si mala byť dávno oblečená" Až potom mi to doplo, veď Vlado mal prísť po mňa, aby sme išli spolu do školy. „Prepáč, ale ja som tak trošku zaspala koľko je hodín?"

„7:10" to máme ešte čas. 
„Počkaj za 5 minút som dole."
Rýchle som vybehla do izby obliekla som sa, umyla si tvár, vyčistila si zuby a bežala som za Vladom. „Aký máme čas?"
Vlado pozrel na hodinky. „7:17 to v pohode stíhame ani sa nemusíme ponáhľať." Nestihla som sa akurát namaľovať tak čo, vytiahla som maľovatka na ulici a začala som sa maľovať po ceste.

Vlado sa na mňa, len zo smiechom pozrel. „To snáď nemyslíš vážne?" Zodvihla som obočie.
„A čo problém? Doma som nestihla."
Vlado mi zobral make-up zo slovami: „Nemaľuj sa si pekná aj bez toho."

„Nie, nie som daj to späť." Ale nevrátil mi to, že vraj mi maľovatka dá až pri škole lebo sa nemám maľovať, no fájn ako chce. Cestou do školy, sme sa stále rozprávali Vlado sa ma pýtal či dnes idem za Kikom odpovedala som mu, že áno tak mi navrhol, že tam pôjde so mnou dlho sa s ním nerozprával a možno, keď uvidí staré tváre tak si na niečo spomenie nemala som nič proti len som súhlasila.. Pomaly sme došli ku škole Vlado mi vrátil maľovatká a ja som bola spokojná vošli sme do školy dohodli sme sa ešte, že ma Vlado po škole počká lebo končí tak, ako ja a každý sme sa vydali svojím smerom do tried.

Už som si celkom zapamätala, kde mám triedu, ale keď sme v nejakej inej učebni, tak mám z toho neskutočný zmätok, časom si na to zvyknem. Vošla som do triedy sadla som si na svoje miesto Vivien a Laura (Spolužiačky predo mnou) sedeli už v triede. „Ahoj Em." pozdravili ma

„Čautee."
„Videli sme ťa s Vladom odkiaľ sa poznáte?" začala sa vypytovať Vivien

„Vlada? Je to bratov viac menej, najlepší kamarát a môj dobrý kamarát."
„Heej, len kamarát?" Spýtala sa so zdvihnutým obočím.

Myslia si, že s Vladom niečo mám? „No áno iba kamarát, ja mám priateľa."
„Ty máš priateľa, ako to, že my o tom nevieme ako sa volá aký je?"

„Volá sa Kiko a je úplne úžasný, je to najlepší chalan akého poznám"
No pri tom rozprávaní mi troška klesol úsmev.
„Čo si zrazu taká smutná, čo vám to už neklape alebo čo?"

„Noo, nie on ani vlastne nevie kto som." Vivien s Laurou sa na mňa začudovane pozreli. Pochopila som že netušia o čom rozprávam tak som im to zhruba vysvetlila..  „Cez prázdniny sme mali haváriu bol mesiac v kóme, včera sa prebral, má otras mozgu a nepamätá si ma proste nevie kto som." V očiach som mala slzy.. Vivien s Laurou len na mňa pozerali a nemali slov.. „Prepáč my, my sme nevedeli to nám je ľúto dúfam, že si na teba čím skôr spomenie vidno na tebe, že ti na ňom fakt záleží."

Tak to maju pravdu záleží. „No to áno, ale nebavme sa o tom. A odkiaľ vy poznáte Vlada?"
„Bože veď je to sex symbol celej školy vieš koľko, báb ťa teraz musí neznášať, keď ta videli, ako prichádzaš s Vladom do školy."

Začala som sa smiať.
„Čože sex symbol? Vlado? Podľa mňa sú tu aj krajší chalani, ale nepochválil sa mi, že tu všetky baby z neho šalejú, musím sa ho na to opýtať."
Vivien odpovedala.
„Bože veď on je taký úžasný jeho oči, vlasy, telo a ten zadok celého by som ho zjedla, že nás s ním niekedy zoznámiš.?"