Cez prekážky, ku hviezdam

41. Vianoce

24.12 - Vianoce
Dnes som sa konečne celkom vyspala, čudujem sa, že som po včerajšku vôbec dokázala spať, ale proste, už toho bolo na mňa veľa, všetko je úplne na hlavu. Spala som skoro do pol jedenástej, spala by som aj dlhšie, len Maxo mi začal škrabať na dvere, áno chápem je hladný a chce ísť von, ale mne sa absolútne nechce vstávať z postele, tak dobre sa mi tu leží.
Nakoniec som sa z tej postele dvihla, lebo by mi Maxo doškriabal celé dvere, vlastne už sú zničené dosť, ďalšie Maxove škrabance si ani medzi tými ostatnými nevšimnem. Keď som vstala z postele išla som najprv pustiť Maxa von, aby mi náhodu neurobil mláčku na zemi a potom som išla do kúpeľne, keď som sa pozrela do zrkadla zľakla som sa sama seba.

Mala som kruhy pod očami, aj keď neviem prečo, vyzerala som akoby som nespala dva týždne, ale to nevadí, dnes aj tak nikam nepôjdem, takže sa ma nikto možno nezľakne. Večer som premýšľala aj o tom, že pôjdem za Kikom, ale nemá to cenu sú Vianoce a nebudem ich kaziť sebe ani jemu, proste nebudem tá, ktorá sa mu bude za všetko ospravedlňovať, aj keď to nie je moja chyba a nebudem sa mu stále pchať do zadku, keď mu na mne záleží, tak ako hovorí ozve sa sám. No aspoň dúfam.

Po pol hodine, som vyšla z kúpeľne zase som tam strávila, dosť veľa času a to len premýšľaním o všetkom možnom išla som do kuchyne, Maxovi som dala do misy granule a vodu, pustila som ho dnu a hneď sa rozbehol k miskám už som sa bála, že to v čas nezbrzdí a šmykne sa po podlahe a všetko vysype a rozleje. To by som bola zvedavá, kto by to zase upratoval. Medzitým, ako Maxo „raňajkoval" išla som si urobiť raňajky aj ja, dnes to vidím akurát tak na hrianky nechce sa mi robiť nič komplikované, vybrala som si chlieb, dala som ho do hriankovača a čakala som kým sa upečie.

Rozmýšľala som, kde je mama a Mišo sú v práci? Veď dnes sú Vianoce pochybujem, že robia aj dnes aspoň dnes by mohli byť doma, alebo možno ešte spia neviem. Už si ani nepamätám, kedy sme sa spolu zastihli mamu a Miša vidím tak štyri až päť krát, do týždna a to aj tak len na pár minút buď ráno, keď skôr vstanem alebo večer, keď idem neskôr spať a prídu domov z práce. Mám taký pocit, že im je tá práca prednejšia ako ich deti, nie žeby sa o nás nestarali alebo čo, ale ocenila by som, keby s nami trávili viac času.

Neviem, Dano to možno tak neberie ako ja, ale je mi ľúto, že spolu nikam nechodíme ani nič.... a z mojích myšlienok ma vyrušil smrad, zo spáleného chleba. Paráda! Ako vždy buď niečo robím, alebo nad niečím premýšľam a mne, zhoria raňajky super mám taký blbý pocit, že dnes budem hladná z toho smradu, ma prešiel aj hlad. Zobrala som chlieb, hodila som ho do koša a otvorila som okno, nech sa trošku vyvetrá. Vlastne, dnes by sa aj tak nemalo, jesť až na štedrovečernú večeru veď menšia diéta neuškodí, dnes si nedám nič. Fakt by ma zaujímalo, kde sú naši a zaujíma ma to, čo budem robiť celý deň, asi tu zomriem od nudy nič sa mi nechce, asi zoberiem Maxa na prechádzku aspoň si trošku prevetrám hlavu.

12:41
Aj keď sa mi nechcelo bola som nakoniec na tej prechádzke. A bola by som oveľa radšej, keby som ostala doma. Dala som si trošku dlhšiu prechádzku a keď som prechádzala, okolo obchodu stretla som Kika bol na nákupoch. „Ále, ale koho tu nevidím, kam si sa vybrala?" ten blbý tón si mohol odpustiť. „Na prechádzku? Kam by som šla?"

„A čo tak sama? Čo sa stalo, že ti nikto nerobí spoločnosť?"
„Noo zavolala by som možno aj teba, len by si mi musel, najprv dvihnúť telefón."

„Myslím si, že som mal dosť dobrý dôvod, nedvíhať ti."
„Aha, tak ty si mi radšej nedvihol telefón, akoby si si to mal nechať vysvetliť čo? Kašlem na to nebudem sa tu s tebou hádať , ani ti nič vysvetľovať, zbytočne aj tak budem zase tá najhoršia."

„No davaj vysvetli mi to teraz."
„Čo ti mám vysvetliť? Že Tomáš je môj sused a že ho tak, z videnia poznáš? Kľudne choď teraz hneď za Danom a opýtaj sa ho kto to je, buď si istý, že Dano ti klamať nebude, alebo opýtaj sa kohokoľvek chceš, nechápem ako ťa mohlo napadnúť niečo také, že mám niečo s Tomášom."

„A ako mám vedieť, že nemáš?"
„Takže , ty mi vôbec neveríš hej?"

„A mám na to dôvod, veriť ti?"
„Máš nejaký dôvod, neveriť mi?"

„No hej bola si doma s cudzím chalanom, čo si mám o tom myslieť?"
„Kiko, počúvaj ma. Mysli si o tom čo chceš, mne je to jedno proste, keď mi neveríš tvoja vec aj keď nechápem, prečo mi neveríš. Od tej nehody si sa zmenil. Bol si ku mne vždy milý, nehádali sme sa, proste bol si iný lepší neviem, či si to všetko pred tým na mňa len hral a teraz od tej nehody ukazuješ, svoju pravú tvár aký si alebo čo. Fakt neviem čo si mám o tebe myslieť, zmenil si sa už nie si ten Kiko, ktorého som poznala a to mi je dosť ľúto. A ponáhľam sa už domov ak si všetko urovnáš v hlave a ukľudníš sa ozvi sa mi. Čau." Nemala som byť asi až taka úprimná, mám pocit, že som situáciu ešte viac zhoršila.

Kiko sa ma ešte snažil zastaviť, no snažil ako snažil, dva krát povedal moje meno, ja som sa neotočila, tak sa vykašľal na to a asi odišiel preč.
Tešila som sa na Vianoce, že to dnes bude pekný deň, no asi nebude celý deň budem myslieť na toto super. Ale mám aspoň jednu dobrú správu. Keď som prišla domov pred domom stálo auto, áno rodičia boli doma. Vošla som do domu, Maxo sa hneď rozbehol k mame ten bol asi tiež rád, že ju vidí po dosť dlhej dobe. „Ahojte kde ste boli?"
„Na nákupoch a ty si bola kde?"

„Ale, len tu s Maxom na prechádzke." Mišo pomaly vybaľoval nákup a ja som začala chystať veci s mamou na večer. Urobíme kapustnicu, rybu a ostatné veci. Mišo odpratal všetok nákup, konečne nám uvoľnil kuchyňu a s mamou sme sa mohli pustiť do práce.

Ja som väčšinou, len pripravovala suroviny (krájala a tak) a robila tak základné veci a mama všetko varila. Už si ani nepamätám, kedy sme spolu trávili toľko času, páčilo by sa mi to keby to bolo takto častejšie. Ani nie to varenie, ale proste aby sme spolu trávili viac času. Lenže naši nemajú na nič čas stále len práca, práca a práca aj keď náhodou niečo naplánujeme, tak nakoniec im do toho niečo vojde a nič z toho. To je jedno teraz sa tým zaoberať nebudem. Dokonca, som ani nemyslela na to s Kikom bolo to celkom fajn, lebo by som bola akurát tak podráždená nič viac.. A tak som sa bála, že mi deň zbehne pomaly, ale kým sme s mamou všetko navarili a napiekli bolo už skoro šesť hodín. Dano a Mišo pripravili akurát stôl v kuchyni a mohli sme pomaly začať večerať.

18:39
Konečne je po večeri, som taká napchatá, že mám dosť na týždeň jedlo nechcem vidieť už nikdy. Vianoce boli tento rok celkom štedré, od mami a Miša som dostala dve knihy, kozmetiku, voňavky a tablet, ktorý som chcela tak dlho, že ho už vlastne ani nepotrebujem, ale zíjde sa mi aj keď elektroniky mám dosť a od Dana som dostala tričko, nič nové ako vždy, ale tričko je pekné nemôžem povedať, že má zlý vkus je bledo ružové s čiernym nápisom. Dano dostal nejaké oblečenie, hry na PS4 všeliaké voňavky a neviem čo všetko.

Po rozdaní darčekov mama s Mišom ostali v obývačke pozerať telku, Dano išiel do svojej izby a ja tiež do svojej. Môj mobil, bol ako vždy položený na posteli, zase som naňho zabudla. Odblokovala som ho a mala som akurát dve esemesky, žeby od Kika? Jedna bola od Niky: Veselé Vianoce. :* a ďalšia bola od Kika a chcete vedieť čo v nej bolo? „Vážený zákazník telefónne číslo 0904****** je opäť zastihnuteľné." Pekne Kiko ma musí mať vážne rád, keď mu nestojím ani o to aby mi zavolal ja mu volať fakt nebudem.

Buď zavolá on alebo... alebo ja neviem, neviem ako to bude ďalej. Ľúbim ho veľmi ho ľúbim a nechcem, aby sme sa hádali, len proste zmenil sa a zmenil sa dosť už to nie je ten Kiko čo predtým. Pri tom rozmýšľaní o ňom mi začali stekať slzy po tvári, len som sa prezliekla, ľahla som do postele, premýšľala som, plakala a pomaly som zaspávala.....

A som rada keď časti komentujete zaujíma ma váš názor čo sa vám na časti páči a čo nie, či ste s časťou spokojní alebo čo by ste chceli inak :)