Cez prekážky, ku hviezdam

34. Darček

7:35
Do čerta zaspala som a prvá hodina je matematika, asi ma porazí v tej panike, keď som si hádzala knihy do tašky, jednou rukou sa obliekala a druhou, si umývala zuby, som zistila, že mám dnes voľno. Boože som to ja, ale debil.

Naša riaditeľka, má predsa dnes narodeniny a je to taký úžasný človek, že nám dala všetkým riaditeľské voľno. Zbytočne som sa tak splašila, ešte som mohla kľudne spať, minimálne do jedenástej, čo už naraňajkujem sa, trošku si upracem izbu a potom, pôjdem asi s Maxom na prechádzku.

Zišla som do kuchyne a ako vždy, nikto nebol doma, Dano už bol v škole a mama s Mišom v práci. Spravila som si praženicu to sú jediné raňajky, ktoré si viem sama poriadne spraviť. Maxa som pustila do domu lebo vyzeral, že mu je vonku zima. Mama je zásadne proti, aby bol pes vo vnútri, ale keď sa na mňa pozerá, tým jeho psím pohľadom, nemôžem odolať.

Väčšinou je v dome, ale občas ho nechávame, aj vonku a je to je nemecká doga, tak zaberá v dome dosť veľa miesta a hlavne, na mojej posteli, tú si veľmi obľúbil. Nasypala som mu granule do misy a aj trošku mlieka, no nie trošku žerie to toľko, ako slon bojím sa, že keď raz bude veľmi hladný zje aj mňa.

S Maxom sme sa najedli ja som sa prezliekla z pyžama a išli sme pomaly na prechádzku. Spomenula som si, že dnes musím isť za Kikom, lebo máme výročie a ja ešte stále netuším, čo mu kúpim možno, že niečo nájdem no, aspoň dúfam. Poprechádzali sme sa po celom meste vyzeralo to tu dosť mŕtvo veď každý je v škole alebo v práci.

Išli sme okolo nákupného centra, tak som Maxa priviazala vonku a rýchle som zbehla pozrieť, či niečo nenájdem v obchodoch.  Prešla som toho veľa a nič som nenašla, ani ma nenapadlo, čo by som mohla Kikovi kúpiť, alebo čo by chcel, tak dlho sme spolu neboli, že som za tých pár dní, čo sa znovu bavíme ani nevedela, po čom by mohol túžiť.

Tak som sa rozhodla, že zimprovizujem,  veď chodíme spolu ešte len štyri mesiace, to nie je nejak extra dlho, takže to špeciálny darček nepotrebuje. Kúpila som mu plyšáka a na ňom písalo „ľúbim ťa" viem, viem veľmi originálny darček, ale vždy lepšie ako nič. Z obchodu som sa ponáhľala, lebo som si spomenula, že ma Maxo čaká vonku.

Vonku som odvadila Maxa a išli sme domov plyšáka, som niesla v ruke lebo sa mi nezmestil do tašky. Keď som prišla domov, bolo asi len jedenásť hodín a návštevné hodiny, v nemocnici sú až od druhej fakt netuším, čo budem celý deň robiť radšej by som bola asi v škole aspoň by som sa nemusela nudiť doma.

Vlastne, čo to rozprávam? Určite by som radšej, nebola v škole, keď si predstavím, že by ma Bučková stále vyvolávala na matike a v kuse by odo mňa, niečo chcela až ma striaslo, doma mi je super asi si pozriem nejaký film, spravím si niečo jesť a deň mi možno rýchlejšie zbehne.

Na nete som si našla, dobrý film tak som si ho dala stiahnuť a išla, som spraviť  niečo jesť. Rozhodla som sa pre cestoviny, je to najjednoduchšie jedlo pre mňa,  cestoviny milujem a hlavne špagety. Keď som si robila jesť prišla mi sms-ka. „Ahoj, ešte spíš?" bolo to od Vlada. „Ahoj, nie už nespím potrebuješ niečo?"

hneď mi odpísal. „Ja len že sa trošku doma nudím, nezájdeme niekam?"
„Práve, si robím jesť a nedávno, som prišla domov z prechádzky ,bola som s Maxom, ale ak chceš môžeš prísť ku mne."

„To je dobrý nápad, za chvíľu som u teba, mám niečo priniesť?"
„Nie, nemusíš nič myslím si, že všetko mám. Prines hlavne seba."
„Dobre ako chceš.. Idem sa obliecť, o chvíľu ma čakaj paa." Kým prišiel Vlado stihla som spraviť cestoviny a stiahol sa mi aj film.

Všetko som, dokončila v tom došiel Vlado išla som mu otvoriť dvere a pustila ho dnu. Sadol si do obývačky. „Dáš si cestoviny? Teraz som ich dokončila."
„Nie som veľmi hladný nemusíš."

„Dobre aj, tak ti ich dám. Aby si nehladoval." Nabrala som do taniera jemu aj sebe a odniesla som jedlo do obývačky, keby to videla mama zase by vystrájala neznáša, keď niekto niečo je v obývačke, ale nevidí to, to je hlavné. Prisadla som si k Vladovi, nohy som si dala na gaučovku a tanier som si zobrala do ruky. Pozerali sme film a pomaly sme jedli..