Cez prekážky, ku hviezdam

16. Kiko!

Večer som dostala ešte 2 sms-ky od Vlada, všetky rovnaké, aký je zaľúbený a že sa chce porozprávať. A jednu mi poslal aj Kiko, že mu bolo včera so mnou úžasne, a že ma ľúbi. Lepšieho chalana, ako on som si priať nemohla. Aj tak mám niekedy pocit, že stále len snívam a s Kikom nechodím, ale dúfam, že to sen nie je.

Ráno prišiel Kiko za mnou, že ma chce zobrať na výlet, som zvedavá kam to zase bude. Tento krát som sa rozhodla, že si mobil nechám doma, lebo keď mi bude Vlado zase posielať nezmyselné sms-ky, tak diky moc. Danovi som povedala, že ak bude niečo potrebovať, nech volá Kikovi a keď ma bude zháňať mama, nech jej Dano dá Kikove číslo. Vypla som si mobil odložila som ho pod vankúš a s Kikom vyrážame na výlet. Nemala som si brať zo sebou nič, takže som zvedavá kam zase pôjdeme.

Pred domom, už stála Kikova motorka. No dnes sa znova prevezieme, už sa na to teším a to doslova. Kiko mi dal prilbu, nasadli sme na motorku a išli sme neviem kam. Rada s ním chodím na motorke. Lebo ho môžem stále držať v objatí. Niekedy, ak ide rýchlejšie, tak to s tým objatím preháňam, lebo sa držím tak pevne, že sa Kiko ani nemôže nadýchnuť, ale nesťažuje sa, zatiaľ.

Cesta trvá dosť dlho, rozhliadam sa po okolí, ale nepoznám to tu. Nedávno sme prešli cez nejakú dedinu a teraz, vedie dlhá cesta lesom. Je to tu fakt pekné, vysoké zelené stromy, ktoré sa mi len rozmazávajú v tej rýchlosti. Kiko zrazu začal spomaľovať, až zastavil dal si prilbu dole z hlavy a povedal, že už sme tu. Boli sme vlastne nikde. Cesta niekam do neznáma a samé stromy. „Kde tu? Nič tu nie je len les." Dodala som.

„Počkaaj motorkou sa tam nedostaneme, pôjdeme chvíľu peši."
„Áno chvíľu, a zase prídem o nohy." Ironicky som poznamenala. 
„Mlč a poď." Utíšil ma bozkom, chytil ma za ruku a ťahal ma neviem kam.. Ani som sa nepýtala kam ideme, lebo by mi to určite nepovedal. Po dlhej a strmej ceste hore, nás čakal krásny výhľad. Boli sme na nejakom kopci, kde sme mali výhľad na krásnu krajinku, lesy a nejakú malú dedinku, bolo to fakt pekné a zároveň tak romantické. Kiko mal zo sebou batoh, vybral z neho deku, rozložil ju na zem a vybral ešte niečo na jedenie. To všetko položil bokom a my sme si ľahli na deku, Kiko ma chytil za ruku pozreli sme sa na seba, a tak sme sa zadívali na nebo. Krásna modrá obloha a zopár, malých mráčikov. Pozerali sme na mraky a predstavovali sme si, ktorý sa na čo podobá. Kiko v každom niečo videl, len ja nie. Je to na mňa komplikované, vidieť v nejakej machuli niečo, tak som sa len usmievala a prikyvovala, že vidím to isté čo on.

Preležali a prekecali sme tam celý deň, síce aj keby sme tam celý deň, ležali mĺčky vedľa seba stačilo by mi to. Hlavne, že som s ním. Vtedy ma nič netrápi, úplne sa odreagujem a život je hneď krajší. Presne toto, mi k životu chýbalo, chýbal mi on. Niekto, kto ma bude ľúbiť, takú aká som a ja ho ľúbim tiež. Ako sme tak ležali Kiko sa nadvihol a prekotúľal sa na mňa. Začal ma bozkávať. 

Už sa začalo stmievať, ešte chvíľku, sme pozerali na hviezdy, ale museli sme už ísť domov. Dosť sa ochladilo a trošku sa začalo mračiť, vyzeralo to na búrku, museli sme sa poponáhľať. Kým sme prišli na hlavnú cestu, začalo sa blýskať. Nasadli sme na motorku a vyrazili sme. Blýskalo sa stále viac a viac, miestami bola aj hmla. Cesta domov, bola fakt hrozná nečakali sme také počasie.

Zrazu bola pred nami ostrá zákruta a v nej išlo oproti nám auto. "Kiko!" Skríkla som.. Ale aj tak už bolo neskoro, nestihol nijako zareagovať, ani auto pred nami. Nebola to naša chyba, to auto nám z ničoho nič, vošlo do protismeru.

Zrazu sami všetko spomalilo, ako by sa zastavil čas. Nevnímala som už nič skutočné, len sa mi v hlave premietali spomienky..

Je takáto smrť?
Keď si myslíte, že zomierate premieta sa vám zrazu celý váš život pred očami?
Zomieram?
Alebo som už mŕtva?
Netuším čo sa to deje....

 ..Pred očami sa mi objavovali ľudia ktorých mám rada, Mama, Mišo,Dano, Kiko dokonca aj Vlado, Tomáš, Nika každý, s kým mám aspoň nejakú dobrú spomienku..

Trvalo to len zlomok sekundy, no pre mňa to bolo, ako celá večnosť. Nechápala som, čo sa to deje.. Zrazu som niečo začula, nejaké hlasy prihováral sa mi nejaký muž, ale Kiko to nebol veď jeho hlas by som poznala..    

Kto je to?
A čo sa vlastne stalo?
Čo sa to so mnou deje? 

Dúfam, že sa časť bude páčiť.. :) :)