Cez prekážky, ku hviezdam

43. Na druhý deň

Bože, už nikdy v živote nechcem piť je mi zle a hlava mi ide vybuchnúť. Nikdy v živote mi tak zle nebolo, vážne už nechcem alkohol ani vidieť, včera som to asi trošku prehnala. Netuším kedy som išla domov, nepamätám si žiaden ohňostroj, takže to bolo asi pred pol nocou. Jediné čo si pamätám je ten bar a Paťo. Bohužiaľ. Bola by som radšej keby som si zo včerajška nič nepamätala, ale čo už stalo sa svet sa mi pre to nezrúti, aj keď bude znova problém udobriť sa s Vladom dúfam, že sa na mňa veľmi nehnevá.

Konečne som sa dvihla z postele a šla som do kúpeľne, mala som kruhy pod očami a neskutočne strapaté vlasy, moje vlasy boli všade včera som sa riadne doriadila. Umyla som si tvár dala si trošku korektoru pod oči a rozčesala som si vlasy. Potom som išla do kuchyne spraviť si niečo jesť. Keď som vošla do obývačky trošku som sa zľakla v obývačke spali Dano a Vlado. Žeby včera u nás ešte žúrovali?

Nepočula som žiaden hluk ani nič, síce ani sa nečudujem, že som nič nepočula včera som bola dosť mimo.
Zobudila som Dana a ten bol sám v šoku čo robí v obývačke na gauči a vedľa neho leží Vlado. „Ema, prečo spíme dole?" Spýtal sa ma nechápavo Dano.
„No mňa sa nepýtaj teraz som vás tu tak našla. Ani si nechcem predstaviť, čo ste tu vy dvaja spolu robili."

„Ahaa už si spomínam."  Dodal.
„A načo si spomínaš?"

So zdvihnutým obočím som pozrela na Dana.
„No tebe to povedať nemôžem."
„Čo mi nemôžeš povedať?"

„To o čom sme sa tu bavili."
„Čo? Dano o čom rozprávaš? Ty si ešte asi riadne mimo ja sa ťa pýtam prečo tu spolu dvaja spíte a nie o čom ste sa tu bavili."

„Aha, fakt ja som sa ešte poriadne neprebral. Včera Vlado niekam zmizol a vrátil sa poriadne naliatý, potom sme ešte toho dosť vypili a chcel, sa so mnou rozprávať tak sme šli k nám a asi sme zaspali."
„A o čom ste sa rozprávali?"

„No, pamätám si to tak matne, ale bola tam reč o tebe, takže ti to nemôžem povedať." No super  Vladko sa mu zase došiel vyplakávať a ani nechcem vedieť čo mu o mne narozprával. Ani som sa Dana nesnažila presvedčiť, aby mi povedal o čom sa bavili lebo to je určite zbytočné. Len som sa otočila a išla som smerom do kuchyne, medzi tým som sa ešte Dana opýtala či chce niečo na raňajky.

V chladničke dokopy nič nebolo, ako vždy tak im som spravila parky a ja som si zobrala jogurt. Vlado ešte spal a nechcela som sa s ním hneď z rána hádať, lebo ako ho poznám určite by mi znova niečo vyčítal, tak som si radšej jogurt zobrala, Danovi som povedala nech sa ide najesť a ja som šla do svojej izby, zavrela som sa tam, pustila som si hudbu, sadla na posteľ a začala som jesť. Akože fakt sa z toho najem, ale myslím si, že môj žalúdok by toho viac asi nezniesol.

Ako tak som sedela v izbe niekto mi zaklopal na dvere a hneď som skríkla. „Nie som tu, choď preč!" ale ako naschvál dvere sa otvorili a stál v nich Vlado. „Môžem?"
„Ak máš v pláne vyčítať mi niečo zo včerajška a vrieskať po mne, tak môžeš rovno odíjsť."

„Nie, nechcem na teba kričať."
„Tak? Čo tu potom chceš?"

„Chcel som sa ti ospravedlniť."
„Ty, mne? Kvôli čomu?"

„Noo, za ten včerajšok."
„Ako, nie že by som si zo včera nič nepamätala, ale čo bolo včera, že sa mi chceš za to ospravedlniť?"

„To, že so na teba kričal. Mrzí ma to. Ja neviem, asi som žiarlil alebo čo, bolo na tebe vidieť, že si znovu šťastná a že ti je s tým chalanom dobre. Ja ti to prajem nebudem sa miešať do žiadnych tvojích vzťahov. Len proste, keď som ťa videl s niekým iným zamrzelo ma to, že tam nie som ja ale znova niekto druhý. Chcel som sa ti iba ospravedlniť. Takže prepáč." Otočil sa a chcel odísť z izby. Hneď som vyskočila z postele a Vlada som chytila za ruku, vtiahla som ho do izby a zatvorila som za ním dvere.