Cez prekážky, ku hviezdam

37. Chata..

Už len dnes do školy a konečne zimné prázdniny.
Začiatok prázdnin oslávime dúfam, že úspešne na chate s Nikou a chalanmi, už sa toho neviem dočkať. Dnes som vstala skôr. Vôbec som večer nemohla zaspať, celú noc som sa prevaľovala na posteli a dnes som už o šiestej hore. Asi sa až tak veľmi teším, na tie prázdniny. Dnes som sa stihla po prvý krát v histórii normálne naraňajkovať a už iba musím počkať Vlada, aby sme mohli ísť do školy. Dúfam, že dnes nebude meškať alebo, že na mňa znova zabudne.

Už keď som bola prichystaná, akurát pri dverách zvonil Vlado. Obula som si topánky a išla von. Cestou do školy, sme sa bavili o všetkom možnom, chcela som sa opýtať, prečo vlastne vtedy ráno po mňa neprišiel, ale nechala som to tak..
,,A čo darček pre Niku už máš?" Spýtal sa ma Vlado.
„No áno včera som ho bola konečne kúpiť , už som sa bála, že pre ňu nič nenájdem."
„Mohla si mi zavolať, vybrali by sme jej niečo spolu. A čo si jej kúpila?"

„Nechcela som otravovať, predvčerom si bol taký zvláštny vôbec si na mňa nemal čas a celý deň, si sa neozval tak som si myslela, že máš niečo dôležitejšie na práci. A kúpila som jej jeden prsteň, ktorý sa jej páčil a ešte nejaké drobnosti k tomu."
„Dobre vieš, že si na teba čas nájdem vždy. Kľudne si mohla zavolať."

„No predvčerom si čas nemal."
 Vlado sa len na mňa pozrel a už neodpovedal, asi mu došli slová alebo čo. Chvíľku sme šli do školy mĺčky no potom Vlado prerušil to ticho a opýtal sa ma či sa už teším na chatu.„No ani veľmi nie, keďže tam nebude Kiko..."
„Aha, ale veď dnes ho majú pustiť nie?"

„Áno majú, ale aj tak ešte nemôže nikde ísť. Mali by ho pustiť na obed, tak po škole pôjdem k nemu." Dohodli sme sa s Vladom, že ma dnes nemusí po škole čakať, lebo aj tak idem ku Kikovi a on býva opačným smerom, ako my.

Pomaly sme už boli pred školou. Tam ma čakali Laura a Vivien prišli sme k ním baby už boli celé vysmiate, keď videli Vlada on im len pozdravil, ako vždy opýtal sa ako sa majú a išli sme už do školy. Pri skrinkách sme sa s Vladom rozlúčili a išli sme do svojích tried. Nina už sedela v triede ešte stále vyzerá hrozne, má celý fialový nos a úplne ma ignoruje stačí, že len prídem do triedy a hneď sklopí zrak a za celý deň sa na mňa ani nepozrie báť sa ma už nemusí, dostala raz a pokiaľ sa nevyťahuje, tak jej ubližovať nebudem ju dosť bije život. Prvá hodina bola nemčina neznášam nemčinu aj matematiku mám radšej. Ale máme úplne zlatú učiteľku, ktorá bola taká dobrá, že sme si dnes s ňou, už keď majú byť tie sviatky, pozerali nejaký film síce bol po nemecky, ale hlavné je, že sme sa neučili keby bol taký celý deň, tak by to bolo fakt úžasné.

13:50
Konečne koniec, viac menej sme sa dnes nič neučili netuším, čo sa stalo všetkým učiteľom väčšinou majú vo zvyku, pred prázdninami skúšať a dávať písomky, ale dnes nie, dnes sme nerobili nič až na matiku. Na matike sme sa ako vždy učili, ostošesť vážne nemám rada tú učiteľku, preberali sme novú látku a hneď po prázdninách máme písomku. Ako sa poznám určite na to zabudnem, nenaučím sa a z písomky budem mať päťku, pred polročným vysvedčením mi to určite prospeje som si tým istá. Pomaly som išla k skrinkám, prezliekla som sa a išla som ku Kikovi. Ešte som mu zavolala či je už doma, lebo pri mojom šťastí by som prišla k nemu a bol by ešte v nemocnici, ale keď som mu volala tak bol už doma, ešte som sa zastavila v obchode kúpila som mu menšiu čokoládu a mohla som ísť na návštevu.

Keď som prišla ku Kikovi otvorila mi jeho mamka a poslala, ma k nemu do izby. Kiko ležal na posteli a jedol mandarínku.. hneď zodvihol hlavu a pozrel sa na mňa, na tvári sa mu vyčaril úsmev. Prisadla som si k nemu dal mi pusu na privítanie a začali sme sa rozprávať. Pýtal sa ma či už mám darček pre Niku, povedala som mu čo som jej kúpila a bol trošku smutný z toho, že nemôže ísť na chatu tiež, ale to mu určite niekedy vynahradíme, keď mu bude lepšie. Pri Kikovi som bola dosť dlhú dobu ani neviem kedy ten čas tak rýchle zbehol bolo skoro pol 6 keď som išla domov. Ostala by som aj dlhšie, lenže potrebujem sa chystať a o pol ôsmej má prísť ku mne Nika. Úplne mi vyletelo z hlavy to, že Nika príde po mňa, ja musím ísť s ňou na chatu a som zvedavá, ako pred ňou ukryjem jej darček. No niečo si už dúfam vymyslím. Rozlúčila som sa s Kikom a išla som pomaly domov.