Cez prekážky, ku hviezdam

11. Party

5.8.2017

18:14
Konečne prišiel Dano tento krát nebol od krvi. Našťastie. Hneď, som ku nemu pribehla. „Tak čo ako to dopadlo?"
Povzdychol si. „Ťažko sa mu to vysvetľovalo je to tvrdohlavý chalan, ale mám pocit, že ti verí."
„A večer príde?"

„Hmm to sám neviem pýtal som sa ho na to, ale iba pokrčil plecami, tak som išiel radšej preč nech si to rozmyslí. A chalani prídu o siedmej." No super dúfam, že príde. Idem pohľadať svoj mobil, možno mi aspoň Kiko odpísal alebo neviem. No, bohužiaľ nič. Ani správa ani zmeškaný hovor. No nič možno, že príde.

Zišla som z izby dole, do obývačky. Nika z Danom sedeli v obývačke, dosť blízko pri sebe a pozerali telku. Postavila som sa pred nich zasmiala som sa a povedala im, že sú spolu zlatý a pasujú k sebe. Obidvaja, začali rozprávať, aká som trápna a tak aj keď, dobre vedia to, že viem, že Nike sa páči Dano a Danovi zase Nika, len ešte nebola príležitosť, aby si to povedali aj osobne.

Tak sme sedeli v obývačke nudili sa a pozerali telku, chcela som im nechať trošku súkromia, tak som sa šla osprchovať, však mám ešte čas.

18:50
Keď som sa osprchovala išla som do obývačky, tichšie ako zvyčajne a čo nevidím. Danová ruka prehodená cez Niku a spolu, v objatí pozerajú nejaký film. Viem, že by som ich nemala rušiť v takej to chvíľke ale musela som.

„Eheem sorry, že vás vyrušujem, ale o chvíľu by už mali prísť chalni." Ledva som to dopovedala a už niekto zvonil. Rýchle som sa rozbehla, k dverám dúfala som, že tam bude Kiko. No boli to iba chalani a Kiko nikde. Privítala som ich, pozvala dnu a všetci išli oči nechať na Nike.

Aby som prerušila trápne ticho, tak som ich s ňou zoznámila. Nika bola obklopená všetkými chalanmi, vypytovali sa jej či má priateľa, koľko má rokov a blbosti. Dano, len stál vedľa a prizeral sa ako všetci balia Niku. Prišla som k nemu. „Čo je? Si nejaký smutný."
„Ále pozri na ňu vidno, že sa s nimi cíti lepšie ako so mnou." Viem, že by som mu to nemala povedať ale musím.

„No, nemala by som ti to hovoriť, ale Nike sa páčiš, každý deň ,keď ťa videla sa neskutočne rozplývala na tým, aký si úžasný ak chceš, môžem sa s ňou ísť porozprávať."
Na Danovej tvári sa hneď vyčaril úsmev a iba mi prikývol. „Chalanii prepáčte, ale potrebujem na chvíľku Niku." Dvihla sa a prišla ku mne. „Bože tí chalani sú úplne super."

„No áno viem, že sú super, ale pozri sa prišli krajší chalani a hneď išiel Dano bokom. Donedávna sa ti tak páčil."
Vzdychla. „Čo z toho že sa mi páči, keď sa ja nepáčim jemu."
„Myslíš si, že keby si sa mu nepáčila tak by ma poslal za tebou, aby som ťa brala od chalanov preč, lebo žiarli." Hneď sa jej rozžiarili oči. „Čo to vážne ja sa mu páčim?"

„Áno páčiš ak chceš choď do kuchyne pošlem ho za tebou." Nika hneď vbehla do kuchyne a Dana som poslala za ňou. Išla som k chalanom pýtali sa ma, či nepríde Kiko čo som im mala povedať, keď som to sama nevedela.
Len som mykla s plecami a rychle odbočila od témy. „No vidím, že sa vám všetkým Nika páči čo?" Všetci iba prikyvovali. Tak sme sa začali rozprávať a myslím, že už bol správny čas otvoriť prvú fľašu.

Všetkým som naliala Nika s Danom boli stále v kuchyni nechcela som rušiť, tak som ich nevolala a pila som s chalanmi, všetci sme sa dobre bavili Aďo s Tiborom sa začali rozbíjať no zábava v plnom prúde ani nie pol hodina a prvá fľaša išla, ako voda veď čo to je pre šiestich ľudí jedna fľaša. Keď sme boli asi v polovici ďalšej, Vlado si ma zavolal na bok išli sme do predsiene pri obývačke. Nevedela som, čo chce.

„Em? Kde je Kiko nepríde?" sklonila som zrak. „Noo, vieš pohádali sme sa."
„Čo? Prečo?" Všetko som mu začala postupne hovoriť, bol vážne prekvapený z Kikovej reakcie vraj sa tak, nikdy nesprával, že ho to muselo riadne naštvať,  keď ani neprišiel. No pri tom rozprávaní mi vybehli aj slzičky Vlado ma začal, obímať a hovoril mi, že bude dobre. Zrazu sa trošku odtiahol a zadíval sa mi do očí.

V hlave mi prebehlo asi tisíc myšlienok: Sme opitý neviem o čo sa bude pokúšať, čo ak ma bude chcieť pobozkať mám sa brániť? čo ak sa nechcem brániť, veď Vlado je pekný a veľmi milý chalan..

Vlado bol pri mne stále bližšie a bližšie už som cítila jeho dych, naše ústa sa skoro dotýkali a v tom niekto zazvonil. V hlave sa mi ozval iba hlas „Vďaka ti bože!" Rýchle som sa otočila  a bežala som k dverám otvorila som ich a pred tvár mi strčil niekto kyticu ruží. Bol to Kiko.

Hneď som sa mu hodila okolo krku. Cítila som sa previnilo, aj keď som ho nepodviedla, ale keby neprišiel v správnej chvíli mohlo k tomu dôjsť. Kiko sa mi začal ospravedlňovať, že ho všetko mrzí, to že mi neveril a dúfa, že mu odpustím. No jasné že odpustím nedokážem sa naňho hnevať.

Chytila som ho za ruku a zobrala do obývačky. Kvety som išla dať do vázy vošla som do kuchyne, aby som zobrala nejakú vázu a tam Nika s Danom. Bozkávali sa. Hneď sa od seba odtiahli. „Prepáčte, sorry, sorry ja som úplne zabudla, že tu ste nič som nevidela len si zoberiem vázu a odchádzam."
Obidvaja cely červený, nevedeli čo majú povedať Dano, len zo seba dostal. „Myy sme už aj tak, chceli ísť do obývačky." Zobral Niku za ruku a odišli. Kvety som nechala v kuchyni. Všetci sa bavili, Kiko už popíjal a Vlado sa zrazu vôbec nebavil. Sedel tam sám a pozeral sa do blba. Išla som k nemu.

„Vlado čo ti je?" ani na mňa nepozrel. „Nič nechaj ma tak." No fájn ako chce, idem sa venovať Kikovi. Bolo už skoro pol tretej chalani sa začali zbierať domov. Povedala som im, že ak chcú tak tu môžu v kľude prespať. Ale povedali mi, že sa idú domov vyspať a zajtra sú tu znova.

Pozrela som sa na Kika. „Ty tiež ideš či ostávaš?"
„Noo neviem, chceš aby som ostal?" Veľmi ma potešilo to, že nepovedal hneď, že ide domov.„Budem len rada, ak ostaneš." Nika ostala tiež, dnes budu mať s Danom romantický večer. S Kikom sme ešte trošku poupratovali. Jedlo sme dali do chladničky, prázdne fľaše sme povyhadzovali a išli sme do izby.

Kiko si dal dole tričko a nohavice a zostal len v trenkách. Bola som celá bez seba. A to jeho Telo.  „Chceš nejaké oblečenie, môžem opýtať od Dana."
„Zbytočne ho budeš rušiť a ja spím, takto stále, ale ak ti to vadí môžem sa obliecť." Že vadí toto mi určite nevadí. „Nie, nie nevadí v pohode." Ja som si zobrala tielko v ktorom spím a kraťasy.

Kiko si ľahol do postele zhasla som a ľahla som si k nemu. Bála som sa, že by sa o niečo pokúšal, ako by som mu mala povedať, že to nechcem? Ale o nič sa nesnažil, len sa ku mne pritúlil hlavu som si dala na jeho hruď počula som tĺkot, jeho srdca a zaspali sme...