Cez prekážky, ku hviezdam

46. Mesiac

*12.1.2018*
Neznášam pondelky a určite, nie som jediná. Dnes sme v škole mali z matiky opravnú písomku, museli ju písať všetci aj tí, ktorí mali jednotku, ale zapíše nám obidve známky. Je ona normálna? No keď si mám opraviť známku, tak nezapíšem asi obidve, ale tú lepšiu. Bučková by sa mala dať liečiť. Je to najhoršia učiteľka, na škole. O chvíľu bude polročné vysvedčenie a všetci učiteľa sa idú potrhať, že kto nám dá viac písomiek. Každý deň máme minimálne dve. Známky budem mať v pohode, tak jednotky dvojky. Až na účtovníctvo, vôbec tomu nechápem a budem vďačná za trojku. Ráno, keď som išla do školy stretla som Vlada, iba mi pozdravil a šiel ďalej do školy. Čakala som, že ma aspoň počká alebo čo, lenže nič. Neišla som ani za ním, bolo by to zbytočné a nechcela som sa mu znova vtierať. Zamrzelo ma to, ako ma ignoruje... Stratila som už všetko, aspoň že mám Niku, Lauru, Viv a sem tam sa pri mne zastaví aj Tomáš. Keby že nemám ich neviem, ako by som to všetko sama zvládla...

*15.1.2018*
Od minulého, týždňa som ešte stále nikde nebola, ani nikde nepôjdem. Laura s Vivien sa ma snažili presvedčiť aby som s nimi dnes znova niekam šla, ale nechcem. Neviem nemôžem ísť nikde, nedokážem sa už zabávať. Vtedy som sa nejako prekonala a teraz, akurát tak sedím doma. Nikam nechodím a s nikým sa nebavím. Zopár ľudi sa za mnou zastavilo, či vôbec žijem. Lebo vraj nechodím na net, nikto sa mi nemôže dovolať a vonku ma tiež dlho nevideli. Každý sa presvedčil, že žijem a dýcham, tak môžu byť spokojní. Žila som v tom, že aspoň Kiko sa zdoháda a napíše mi sms-ku, ako sa mám alebo čo lenže vidím, že už má svoj vlastný život, tak načo sa bude starať do toho môjho...
Znova plačem..
Vydržalo mi to tak dlho neplakať.
No v poslednej dobe pri každom pomyslení na Kika plačem.
Postupne, je to všetko čím ďalej tým horšie, neviem sa zmieriť s tým, že Kiko už nie je môj.

*19.1.2018*
Už nevládzem. Citim sa tak sama, aj keď mám okolo seba zopár ľudí, ktorí mi pomáhajú som stále sama, pretože nemám Kika. Každý deň, musím naňho myslieť, každý deň sa utápam v slzách. Zo života sa mi akosi vytratili farby. A to doslova. Už nič nie je také, ako pred tým všetko mi príde, také deprimujúce a smutné. Vždy keď prídem domov, zo školy, hodím tašku do rohu izby ľahnem si na posteľ a zapnem hudbu. Ani neviem prečo, ale vždy keď som si púšťala hudbu moje podvedomie, vybralo tú najdeprímnejšiu pesničku alebo nejakú, ktorú sme s Kikom mali radi. Už sa pomaly vžívam do drsnej reality, že žiaden Kristián už pre mňa neexistuje. Vankúš mam taký premočený, že sa na ňom už nedá ležať. V poslednej dobe mi robí spoločnosť Maxo. Už aj on vycítil, že mi niečo je tak vždy, keď prídem domov zo školy obtrie sa mi okolo nôh a čaká kedy ho pohladkám. Urobím to, dám mu jesť a idem do izby, hneď na to ako sa Maxo naje príde za mnou do izby, vyskočí na posteľ a ľahne si ku mne. A tak mi robí spoločnosť, leží pri mne celý deň a nechá sa hladkať. Občas ho berie na prechádzky Dano, Maxo s ním veľmi nerád chodí, ale začína si zvykať.

*30.1.2018*
Dnes sme dostávali vysvedčenie. Bolo fajn, až na to účtovníctvo, nakoniec mi dala trojku. Čudujem sa, že som nemala horšie známky, keď som každý deň chodila domov, hodila som tašku na zem a nič som sa neučila. Už aj Marek v škole si všimol, že so mnou niečo je. Nechcela som mu nič vysvetľovať. Proste som mu iba povedala, že nemám svoje obdobie a to bolo všetko. Nika bola minule u mňa. Vravela mi, že boli vonku pýtala som sa jej, či s nimi chodí aj Vlado. Odpovedala mi, že áno zopár krát bol. Pýtala som sa jej, či sa náhodou na mňa aspoň raz nepýtal alebo čo, že prečo nechodím von. Ale vraj aj on je nejaký čudný, keď ide von s partiou dá si jedno pivo, potom povie, že je unavený a ide domov. Už ani Táňa s ním nikde nechodí, ale nikto nevie či sa rozišli alebo nie, v poslednej dobe je nejaký uzavretý. Raz sa pýtal Niky, čo je so mnou a prečo nechodím von, ona mu odpovedala len to, že ak to chce vedieť, má sa mi ozvať sám lebo ona mu nebude podávať, žiadne informácie. Nika mi hovorila, že aj Dano sa jej pýtal, či nevie čo je s Vladom, lebo niekedy chodil k nám stále a teraz, sa nášmu domu vyhýba. Žeby to bolo kvôli mne? Nechce aby ma musel vidieť, tak sa prestáva baviť aj s Danom? To vážne? Ja už neviem, netuším čo si mám, o tom všetkom myslieť a čo mám robiť...