40. Prečo si iný?

407 43 10
                                    


6:34
Vôbec som nemohla spať.. Celú noc, som sa prevaľovala zo strany na stranu a budila som sa. Stále som premýšľala o Vladovi, aké by to asi bolo, keby som sa rozišla s Kikom a dala by som sa dokopy s Vladom. Čo, ak by mi bolo tak lepšie? Bolo by lepšie mne aj Vladovi, možno by sme boli konečne šťastný a netrápili by sme sa. Lenže nedokázala by som sa, s Kikom rozíjsť stále ho ľúbim a určite by ma trápilo to, že sme sa rozišli nechcem oňho prísť, ale nechcem stratiť Vlada, síce asi som oňho už asi prišla.

Radšej o tom nepremýšľam ani teraz, budem mať znova zlú náladu a stačí mi to, že som sa vôbec nevyspala je pol siedmej a ja mám taký pocit, že dnes nebudem spať už vôbec. Nejako to zvládnem, proste keď sa s Vladom nebudeme baviť, zabudnem naňho a on na mňa a potom po čase sa možno budeme znova baviť, ako starý kamaráti no neviem uvidím, ako to všetko dopadne.. Kašlem na to zajtra sú Vianoce rodičia sú v práci, tak aspoň troška doma poupratujem, aby mama zajtra nemala veľa práce. Šla som najprv do kúpeľne, urobila som všetky hygienické potreby, ako vždy a išla som dole do kuchyne. .

Pustila som dnu Maxa, dala som mu žrať a tak som začala robiť raňajky sebe. Mala som chuť na niečo fakt dobré, ale dokopy nič dobré som v chladničke nenašla. Tak som si vybrala z chladničky šunku, syr, vajíčka a spravila som si „ham and eggs". Pomaly som sa najedla, pozrela som si ešte telku, začala som upratovať. Neznášam upratovanie a dnes, sa mi fakt extra nechcelo poupratovať celý dom je dosť veľký problém, ale najhoršie si nechávam na koniec a to je moja izba. Nie žeby som tam mala až taký neporiadok, ale už keď tam začnem upratovať tak poriadne, ako sa poznám povyhadzujem celú skriňu a budem si znova skladať veci, na ktoré nosím, a ktoré nie a možno aj niečo vyhodím, ale to sa často nestáva nemám srdce na to, vyhodiť nejaký môj kus oblečenia.

V kuchyni ani nebolo čo upratovať, poriadok je tam vždy. Akurát som umyla zem a kuchyňa bola vybavená. V obývačke som trošku poutierala prach, aspoň tak na oko, povysávala som a bol tam poriadok, Dano si svoju izbu uprace sám a rodičom spálňu upratovať tiež nebudem. Ale ako tak som bola v obývačke, niečo mi tam chýbalo. A áno bol to Vianočný stromček úplne som na to zabudla lenže teraz ho stavať nebudem, vôbec netuším kde je, ale bude asi na povale lenže mňa tam nikto nedostane, je tam tma a plno pavúkov bude tam musieť ísť Dano. Keď bolo všetko viac menej hotové, pustila som sa do mojej izby.

Najprv som si postelila posteľ, povysávala mini koberček a poumývala som podlahu. Kým zem schla sadla som si na posteľ, zobrala som notebook a skontrolovala som facebook. Dosť dlho som tam nebola, v poslednej dobe som na to vôbec nemala čas. Mala som tam zopár upozornení, správ a žiadosť o priateľstvo, nepoznala som toho chalana, tak som mu ani nepotvrdila. Správu som mala ešte spred týždňa od Vlada: „Skôr, než sa od iných ľudí dozvieš to, že mám niečo s Táňou, rád by som ti to oznámil sám, aj keď len takouto formou. Nemysli si, že to robím preto, aby si žiarlila. Ja len dúfam, že keď budem s ňou, postupne možno prestanem ľúbiť teba." Super, že som si to prečítala až teraz, radšej mu ani neodpisujem správu som dala ako „neprečítanú" a pokračovala som ďalej.

Ďalšia správa bola od Vivien niečo ohľadom školy a najnovšia správa bola od Tomyho: „Ahoj, tak čo tá káva platí?" bol prihlásený tak som mu hneď odpísala. „Ahoj, áno jasné môžeš prísť kedykoľvek."

„Takže aj teraz?"
Teraz hneď nie, upratujem si izbu čo tak, za pol hodinky? Alebo buď tu a napíšem ti , keď skončím."

„Dobre budem čakať. Ahoj."
Medzitým vyschla aj zem a ja som sa konečne, pustila do tej mojej slávnej skrine. Všetky tričká som nahádzala na posteľ, svetre a mikiny na zem, rifle, legíny a kraťase hneď vedľa a postupne, som si začala preberať trička na tie, ktoré nosím a ktoré nie. To isté som urobila so všetkým oblečením a potom, som to začala skladať do skrine. Trvalo to trošku dlhšie, ako som si myslela. Trvalo to skoro viac ako hodinu, tak som len rýchle išla na fb a napísala som Tomymu, že už môže ísť.

Cez prekážky, ku hviezdamWhere stories live. Discover now