Cez prekážky, ku hviezdam

24. Kto si?

„Nie, nechoď môžeš tu v kľude ostať ak chceš aj tak by sme sa mali porozprávať....."
„A o čom sa chceš rozprávať?" Sama som nevedela o čom ale niečo to byť muselo.

„No asi o tom čo sa teraz stalo.. Nevyčítam ti to ani nič je to aj moja chyba, chcem aby sme to brali tak, že sa nič nestalo nebudeme sa tváriť, ako keby to bol koniec sveta, poroste si len sadneme a budeme sa baviť tak, ako predtým nebudeš sa mi za nič ospravedlňovať a ja ti nebudem, nič vyčítať platí?"
Vlado sa čudne zatváril.
„Em? Čo ti je rozprávaš tak zvláštne celá si zvláštna."

„Nič, nechcem sa o tom baviť, ak chceš sadni si na posteľ a ďalej objavuj záhady mojej izby ,ale denníčka sa nechytaj a ak nie, môžeš ísť domov." Vlado sa otočil a sadol si na posteľ.
„Fajn, tak asi ostanem tu." Ja som si opäť sadla na stoličku zobrala som mobil do ruky a tvárila som sa ako by nič, ale štvalo ma to. Bola som na seba veľmi nahnevaná, mala som čo robiť, aby som sa z toho všetkého znova nerozplakala, ale držala som sa. Vlado ešte chvíľu na mňa pozeral čo so mnou je ale nič nevravel, len tak sedel a pozeral sa do blba.. S Vladom sme tam tak ticho sedeli sem tam sa naše pohľady stretli ale nič viac.

Po chvíli to Vlado asi nevydržal.. „Em, dokedy chceš byť tak ticho?"
„Ja, neviem... nechce sa mi veľmi rozprávať."
Trošku som sa naňho pousmiala..
„Nebuď smutná, mali by sme niečo robiť sľúbila si mi, že s Maxom pôjdeme na prechádzku, čo keby sme šli teraz? Aspoň sa trošku prevetráme." Nie je to zlý nápad potrebujem sa odreagovať.
„No jasné môžeme, ale chcem ísť potom ku Kikovi, takže veľmi dlho nebudeme nevadí?"

„Nie, nie v pohode, vždy lepšie ako nič." Poslala som Vlada do obývačky a ja som sa za ten čas prezliekla. Prišla som dole Vlado už netrpezlivo postával v obývačke a čakal na mňa, zobrala som vodítko a mohli sme vyraziť, na prechádzku.. Keď ma videl Maxo, že idem za ním strašne sa tešil stále poskakoval a čakal kedy ho pustím. Pustila som ho a hneď začal oňuchávať Vlada, Vlado bol z toho nesvoj asi sa ho tak trošku bál. „Em, mám rad psy, ale toho sa fakt bojím veď je skoro väčší ,ako ja nespraví mi nič?"

Usmiala som sa .
"Nie nespraví ti nič, jedine.."
Zrazu mal strach v očiach..
„Jedine čo?"

„Spraví ti niečo, len vtedy, ak mu to prikážem, takže správaj sa slušne, aby som to nemusela urobiť." Vlado mi len prikyvoval. Musím Maxa zo sebou brávať asi častejšie, keď sa ho tak bojí. Vlado si chcel Maxa, trošku podržať, tak som mu dala vodítko do ruky a vyrazili sme na prechádzku. Zo začiatku sme sa ani nemali poriadne o čom rozprávať no potom sa Vlado začal vypytovať na všetko možné. Pýtal sa ma, ako vychádzam s mamou, či už nemám tie nočné mory, ako kedysi.

Ale už nie stáva sa mi to fakt zriedka, že sa mi niečo zlé sníva ale v poslednej dobe, sú to väčšinou sny s Kikom a nie s mojou mamou. Tak sa ma Vlado pýtal, či som mala niekoho pred Kikom, neviem prečo sa ma to pýtal, ale odpovedala som mu, že Kiko je môj prvý vážnejší vzťah. Čakala som na toho pravého na to, že keď budem s nejakým chlapcom, tak budem potrebovať byť pri ňom stále, budem cítiť že to je ten pravý, ale takého som nenašla, až teraz.

Keď som Kika prvý krát uvidela, bola to láska na prvý pohľad, snažila som sa nejako zistiť, kto to vlastne je vedela som iba jeho meno nič viac, ale nakoniec nás asi spojil osud. Bola som najšťastnejší človek, na svete keď som ho znova uvidela a budem najšťastnejší človek, keď uvidí znovu on mňa a budeme spolu. Na Vladovi bolo vidieť, že sa mu nepočúva veľmi dobre to, ako básnim o Kikovi asi by bol radšej, keby som takto rozprávala o ňom.. Vlada som sa tiež pýtala na dievčatá a tak a zistila som, že to čo mi hovoril Kiko bola tak viac menej pravda.

Mal fakt veľa dievčat, ale asi pred dvoma rokmi mal jednu ktorú fakt ľúbil chodili spolu, skoro dva roky, dal by za ňu všetko a ona ho veselo, skoro celý vzťah podvádzala.. Vtedy prestal veriť všetkým dievčatám a začal im robiť to, čo zažil on.. Keď sa dal s nejakou dokopy potom ju podviedol a odkopol.. Vedel, že to čo robí nie je správne, ale nejako si na to zvykol a robil to stále a potom vraj stretol mňa, v tom momente si uvedomil, že sa musí zmeniť a chce ma získať. Povedal, že pri mne zažil to isté, čo ja pri Kikovi láska, na prvý pohľad.

Chcel sa ma veľa krát opýtať, či mám chlapca ale hanbil sa. Snažil sa hocijako prihovárať mi, ale nenabral odvahu na to, aby ma niekam pozval a nakoniec sa dozvedel, že ho Kiko predbehol. Kiko bol odvážnejší a pozval ma niekam skôr, ako on a dala som sa do kopy s Kikom bol z toho dosť zničený a vtedy si zmyslel, že Kiko ma mať nebude, ale on. A ďalej pokračovanie už viem snažil sa ma, pri každej príležitosti,  kde nebol Kiko zviesť darilo sa mu to, ale s Kikom chodím naďalej a aj budem. Ešte dlho sme sa s Vladom o všetkom možno rozprávali, hovoril mi ako som sa mu zapáčila, ale nechcela som to už počúvať bolo mi to trošku blbé. Vonku sme boli fakt dosť dlho až som zabudla na čas, bolo už skoro pol tretej a ja som chcela ísť za Kikom. Vlado ma odprevadil domov, aby som odniesla Maxa a potom som išla do nemocnice.

Ako každý deň chytila som Kika za ruku, dala som mu pusu , a sadla som si k nemu. Sedela som tam a prihovárala som sa mu, spomínala som na nás dvoch a dívala som sa pri tom celý čas naňho. Ako som tak pri ňom sedela na stoličke, hlavu som si oprela o jeho ruku zatvorila som oči a premýšľala som.. V tom som zacítila, ako mi Kiko stlačil ruku viem, že sa mi to nezdalo bol to poriadny stisk, rýchle som zodvihla hlavu postavila som sa a držala som ho ďalej za ruku.. Ešte zopár krát mi Kiko stisol ruku dúfala som, že dnes, dnes bude ten deň kedy sa preberie. A tak sa aj stalo, Kiko pomaly začal pohybovať končatinami a snažil sa otvoriť oči ruku mi stále držal v silnejšom zovretí, nevedela som čo mám robiť, či mám privolať lekárov alebo čo, ale len tak som tam stála a pozerala som čo sa deje. V tom Kiko otvoril oči a zapozeral sa na mňa, bola som v šoku, nevedela som čo mu mám povedať, z oči sa mi tisli slzy šťastia silno som ho objala. „Láska tak si mi chýbal, konečne si sa prebral bála som sa o teba, veľmi som sa bála. Ľúbim ťa."

Keď som sa na Kika pozrela mal zvláštny výraz v očiach pozeral sa na mňa, ako keby som bola nejaké zjavenie, pustil moju ruku a dostal zo seba: „Prepáč, ale kto si? My sa poznáme, a kde to som?" V tom momente sa mi zrútil celý svet. Rozplakala som sa a v hlave, mi len prebehlo „on si ma nepamätá?" ......