Cez prekážky, ku hviezdam

28. Šok

Keď som vošla dnu, bola som prekvapená, zarazená a všetko okolo toho ešte viac...„Čo ty? Čo tu robíš?"
 Zrazu nastalo ticho všetci sme na seba pozerali a nikto nič nehovoril v tom mi išla odpovedať. „Noo jaa jaa..."

Kiko jej skočil do reči. „Em, teba si bohužiaľ nepamätám, ale ju áno pokiaľ viem toto je moja priateľka." Objala ho a dala mu pusu.
„Čože? Ona? Odkiaľ sa vy poznáte alebo čo, čo to má znamenať?"

Do oči sa mi začali tlačiť slzy a Kiko znova odpovedal. „Ako som už raz hovoril na teba si nespomínam pamätám si akurát ju, neviem o tom, že by sme sa boli rozišli, a že som sa dal dokopy s tebou Ema je mi to ľúto, ale toto je dievča, ktoré poznám pamätám si len ju, teba nie."

V tom som sa rozplakala, videla som, ako prichádzam o Kika... „Čo to nie je možné?.A ty si Kikova bývala? Ako to? Prečo si mi nič nepovedala?"
„Ema prepáč, zistila som to až vtedy, keď sme tu boli spolu.."

„Ale veď , povedz Kikovi ako to je, povedz mu, že som tu každý deň, za nim chodila a čakala som kedy sa preberie, nie ako ty bola si tu koľko dva-krát?"
„Em, neviem či sa tebe po tej nehode v hlave niečo nezomlelo, ale s Kikom si nikdy nechodila ja som jeho jediné dievča."
Pozrela som na ňu na Kika a potom aj na Vlada. Čo robia zo mňa blázna, čo to má znamenať? „Vlado povedz niečo."

„Kiko neviem čo ti tá krava narozprávala, ale vy ste sa rozišli nechala ťa, nebol si pre ňu dosť dobrý, čo si to nepamätáš? Dlho si sa z toho rozchodu spamätával, ja som ti bol oporou a potom si stretol Em, a všetko bolo inak konečne, si začal ľúbiť našiel si si úžasne dievča a ty ju behom minúty vymeníš, za túto falošnú.. Ach, ani nechcem povedať, čo je."
Kiko odpovedal.
„Nehovor o nej, že je falošná a krava je to moje dievča, bude lepšie ak ty aj Ema odíjdete.."

Ešte naposledy som jej povedala.
„Ja, ja myslela som si, že sme kamarátky mohlo mi dopnúť, že ten chalan o ktorom si mi hovorila čo bol tvoj bývali, bol Kiko videla som ako sa naňho pozeráš, ako ťa ranilo to, že si zistila, že chodí so mnou.. Stella ja verila som ti, nemyslela som si, že mi toto urobíš nie si pre mňa už nič, sklamala si ma Vlado má pravdu si falošná krava. Neviem, čo si Kikovi narozprávala ale dúfam, že ty Kiko si raz na všetko spomenieš a zistíš, aká bola Stella k tebe a že všetko toto je lož.."

Kiko sa len na mňa pozrel Stella mu pošepkala niečo do ucha a Kiko mňa a Vlada poslal aby sme odišli.. Prečo mi Stella toto spravila? Využila len to, že si ma Kiko nepamätá, ale ju áno alebo čo? Stále mi po tvári stekali slzy, nevedela som to zastaviť, uvedomovala som si, že Kika strácam, prichádzam o neho, vlastne už som oňho asi prišla. Ja neviem čo budem robiť, neviem ako to bude ďalej, nikdy som si nemyslela, že to takto dopadne, len dúfam, že si Kiko spomenie a uvedomí si, čo je Stella zač, len aby už nebolo neskoro keď zistí kto vlastne som ... Vyšli sme z nemocnice a Vlado zastavil pozrela som naňho.. „Prečo stojíme?"

„Ja len, ako som ti už skôr vravel, som tu stále pre teba. Vieš, že sa mi môžeš vyrozprávať, vyplakať a budem tu stále pre teba, mám ťa rád a nechcem, aby si sa kvôli tomu trápila.. Stella bola vždy, vypočítava sviňa.."
V tom som ho objala.

„Ďakujem, ďakujem ti som rada, že ťa mám, neviem čo by som bez teba robila, neviem ako by som si tam,  so všetkým dala sama rady, asi by som sa z toho všetkého zrútila, mám ťa fakt rada."
Vlado mi objatie opätoval pritlačil sa ku mne a dal mi pusu na čelo..
 „Neboj všetko bude v pohode, to sa dá do poriadku. Nechceš sa nejako odreagovať alebo čo? Ideme sa opiť?"

Trošku som sa rozosmiala. „Si normálny? Veď zajtra ideme do školy."
„Noa čo? Je v tom nejaký problém, ešte nikdy si nepila pred školou?"

„Problém v tom je a to taký, že ja mám problém ráno vstať, aj keď idem spať o ôsmej a keď si predstavím, že prídem domov neviem kedy a k tomu ešte opitá, tak vážne neviem, ako ráno vstanem."
„Ja ťa zobudím, ako vždy pre istotu prídem, po teba skôr, aby si sa stihla dať do poriadku."

Zauvažovala som..
„No ja neviem, keď ja veľmi ani nepijem stačí mi jeden pohárik a mám dosť."
Vlado sa zasmial. „Neboj ja ťa naučím piť, len poď. Bude to zábava."

Povzdychla som si. „Vieš čo, že si to ty tak pôjdem a kam chceš ísť?"
„Môžeme ísť niekde do baru, alebo aj kľudne ku mne, som sám doma."

„Fuuha tak mne je to jedno kam pôjdeme, pôjdeme tam kde chceš ty. Ale radšej niekde do baru"
„No tak dobre teraz ťa odprevadím domov a potom po teba prídem tak okolo pol ôsmej večer, môže byť?"

„Jasné môže aspoň si stihnem prichystať, veci do školy, osprchovať sa a všetko možné." S Vladom sme sa na všetkom dohodli a išiel ma pomaly, odprevadiť domov.. Cestou sme sa ešte rozprávali o všetkom možnom aj o Kikovi, Vlado za ním možno zajtra pôjde a porozpráva sa s ním, ja ku Kikovi radšej chodiť už nebudem jedine, že by ma chcel vidieť sám od seba vtierať sa mu nebudem..

Pomaly sme už boli pred mojím domom s Vladom sme sa rozlúčili a ja som vošla dnu.. Na chodbe, boli známe tenisky. Žeby bola u nás Nika? Úplne som na ňu zabudla, dlho sme sa nevideli, stále som chodila buď ku Kikovi, alebo som bola s Vladom a na Niku som nemala čas a to mi je, tak trošku ľúto.. Vošla som do obývačky a tam sedela Nika v Danovom objatí a pozerali nejaký film. Sú spolu zlatý, niekedy som takto filmy pozerala ja s Kikom no neviem, či to bude niekedy ešte reálne..

 Nike a Danovi som pozdravila a išla som do kuchyne, ani som sa pri nich nezastavila Nika si hneď všimla, že mi niečo je, a išla za mnou. „Em, čo je ti? Si nejaká smutná."
Pozrela som na ňu. „Noo medzi mnou a Kikom je asi koniec."

„Čože? Prečo? Vieš čo, poď radšej do tvojej izby, tam budeme mať viac súkromia."
Nika povedala Danovi, že sa musíme porozprávať a išli sme do mojej izby.
„Povedz mi všetko od začiatku, čo sa stalo?"

„No to, že sa Kiko prebral o tom vieš však? Aj to, že si ma nepamätal. Že?"
"Áno, Viem to." A potom som jej všetko postupne do detailov vysvetlila.
 
Do oči, sa mi opäť tlačili slzy a Nika ma objala. „Em, to mi je ľúto neboj sa to sa ešte dá do poriadku, Kiko si určite na teba spomenie a aj keby nie, máš tu Vlada všimla som si, že k sebe mate celkom blízko."
„No to áno, sme dobrý kamaráti, ale ja aj tak ľúbim Kika, ja ho potrebujem."

„Hlavne sa netráp hovorím ti, všetko sa dá do poriadku a keď nie, tak je to veľa ďalších chalanov, ktorý by za takú babu, ako si ty dali hocičo." Je zlatá že sa ma snaží takto povzbudiť, ale ja chcem aj tak Kika. Ešte som jej povedala, že v nemocnici bol s nami Vlado, tiež hovoril Kikovi, ako to všetko je ale veril, len Stelle.

Povedala som jej aj to, že mi Vlado navrhol, aby sme sa išli opiť aspoň sa trošku odreagujem Nika hneď mala pripomienky. „Opiť? Veď ty nepiješ. A nebojíš sa, že Vlado chce iba využiť situáciu? Vidí, ako si na tom a chce ťa opiť, aby ťa dostal do postele. Sama si hovorila, že si počula od veľa ľudí aký Vlado je."

„Ježíš, Nika ty niesi normálna ja Vladovi verím, som si istá, že by mi nikdy nič také neurobil, fakt mu verím, spoznala som ho lepšie a viem aký je."
Nika sa zasmiala.
„V pohode ja proti tomu nič nemám, kľudne choď len ja, potom krstná byť nechcem, nemám na to peniaze."

Začala som sa smiať.
„Si fakt sprostá, kde chodíš na takéto blbé nápady." A potom sme sa začali smiať obidve.

„Ďakujem ti, že si mi aspoň trošku zlepšila náladu a choď radšej ku Danovi, si tu už dlho ja sa idem ešte osprchovať."
Nika ešte dodala.
 „Sprchovať hej? Pripravuješ sa na večer, keby niečo?"

„Bože! Nika vypadni už, vážne si šialená."  Nika odišla a ja som išla do kúpeľne, dala som si úžasnú horúcu sprchu a potom som si išla chystať veci do školy. Trochu som sa učila matiku, pozerala som si už aj látky dopredu, keby ma tá sprostá krava Bučková chcela znovu vyvolať. Pozrela som na hodinky a bolo už skoro pol siedmej. Rýchle som zbalila veci do tašky a začala som sa chystať. Obliekla som si legíny, tmavé kvietkované tielko a na vrch svetrík, vyžehlila som si vlasy a dala si jemný make-up, všetko som robila tak dlho, že bolo už aj pol ôsmej a Vlado zvonil pri dverách. Rýchle som zbehla dole a v dverách, už stál  Vlado. „Vau si.. si nádherná."