End of Love

Srdiečko!

,,H-Harry?" koktavo som povedala, načo sa on začal smiať. ,, Čo tu robíš?"

,,No prišiel som pozrieť Louisa. Počul som o vašom odchode. Bývam neďaleko tej vysokej v NY takže sa budeme častejšie stretávať." zasmial sa a prisadol si ku mne.

Dýchaj, Bella dýchaj. Tak toto je vážne super. Harry bol chalan, ktorého som naposledy videla pred troma rokmi. Nevychádzali sme spolu dobre. Chodil so mnou do prvého ročníka na strednú, no potom sa s rodičmi odsťahoval, kvôli tomu čo sa stalo. Vždy som sa ho bála, a teraz sa ho bojím ešte viac, keď viem že sa s ním budem stretávať. Vybudoval si u ľudí rešpekt, za čo ho obdivujem, no stále je tu ten strach.

,,Tak..to..je..super..naozaj..sa..nato..teším." zakoktane som povedala, načo sa on znova zasmial. ,, Musím už ísť tak v nedeľu Louis." povedala som, a z klubu som vybehla ako neriadená strela.

Mala som už vypité, no aj tak som si udržala zdravý rozum. Je pravda, že Harry je naozaj príťažlivý muž. Už na strednej bol dosť obľúbený, a to čo spravil sa pokladalo ako nejaký žart. Ja som to však zobrala vážne, za čo som rada. Nemyslela som si, že ho ešte niekedy uvidím a už vôbec nie to, že spolu budeme bývať v jednom meste. Dá sa povedať že NY je dosť veľké mesto, no pocit, že tam bude bývať aj vrah je neopísateľný.

Pohľad Harryho

,,Styles čo ty tu? Vravel som ti, že sa stretneme až v NY." povedal Louis podnapitým hlasom.

,,Chcel som prísť navštíviť rodinu." zasmial som sa a sadol si k nemu na gauč.

,,Veď tvoji rodičia ležia na cintoríne. To ich si tu prišiel pozrieť?" zasmial sa Louis načo som sa ja zatváril zhnusene. Moji rodičia zomreli pred dvoma rokmi pri autonehode a som si celkom istý, že za ich smrť môžem ja. Prišiel som sem len kvôli Belle. Bože, to dievča je ešte krajšie, ako si ju pamätám. Viem, že som spravil dosť vecí, za ktoré ma môže nenávidieť, no chcem si ju získať, pretože som pochopil, že ona je tá pravá.

,,Prišiel si sem za Bellou čo?" spýtal sa Louis trochu naliehavejšie. ,, Povedal som ti, že jej máš dať pokoj!" dodal Louis a postavil sa.

,,Pokoj Louis, neprišiel som sem za Bellou. Tej sa nabažím dosť v NY." zasmial som sa a odpil si z vody.

,,Že sa nehanbíš ty kretén. Bella s tebou nikdy nebude. Za to dám aj ruku do ohňa. Si len obyčajný hajzel, ktorý mal trčať v base a nie tu medzi nami.! povedal Louis a odišiel načo som sa zachmúril.

Mal pravdu. Naozaj som tu nemal byť, no moja túha po Belle bola tak neskutočne veľká, že som jej nemohol odolať. Aj cez to, že mi ju Louis doslova zakázal, sa jej nevzdám a bude moja. Za toto dám ruku do ohňa ja!

Bella

Zobudila som sa so strašnou bolesťou hlavy. Hneď ako som sa postavila, som si to zamierila na WC a do záchoda som vyvrátila celý včerajší obsah môjho žalúdka. Už nikdy nebudem piť! Vyčistila som si zuby a dala sa trochu do poriadku. Keď som už bola hotová, z kuchyne som vzala kvety, ktoré som kúpila mame a vybrala sa za ňou.

******

,,Dnes je to presne rok, čo tu nie si mami." povedala som sama pre seba. Kvety som položila vedľa sviečky a usmiala som sa. ,,Je to tu bez teba ťažké. ZObrali ma na výšku. V nedeľu večer odlietam do NY aj s El a Louisom. Otec tu možno dnes ani nepríde. Je to s ním ťažké mami. Veľmi sa zmenil. Už ho doma ani nevídam. Stále len pracuje." slzy mi tiekli ako vodopády. Skutočnosť, že tu už mama nie je tak dlho ma zabíja.

,,Chýbaš mi. Toto je asi naše posledné zbohom mami. Ľúbim ťa a vždy budem. Vieš to. Vždy si to vedela. Vedela si že nás opúšťaš, a nič si nepovedala. NIč." mama trpela vážnou chorobou, no nikdy som sa nedozvedela akou. Vedela to len ona. Vedela, že umiera no nepovedala nám to. ,,Musím už ísť mami, ale sľubujem že sa čoskoro znova uvidíme. Ľúbim ťa!" povedala som a vybrala sa domov.

Otcové auto bolo zaparkované na príjazdovej ceste. Žeby už bol doma?

,,Ahoj Bella. Bola si... za... mamou?" spýtal sa nervózne.

,, Hej bola som. Aj ty by si mal ísť." povedala som nezaujato a z očí mi vyhrkli slzy.

,, Bol som tam už ráno. Nemaj ma za nejakého bezcitného človeka Bella, to ja nie som. Hore na poličke je list, ktorý ti mama napísala ešte pred tým než.."

,,...zomrela." dopovedala som za otca. Bolo na ňom vidieť, že to znáša dosť ťažko. Počkať čo? Mama mi napísala list, a on mi ho dáva až teraz? Vybehla som hore schodmi a vzala list. Sadla som si na posteľ a začala čítať.

Srdiečko

Ak tento list čítaš, tak to znamená že už nie som medzi vami. Je mi to naozaj ľúto. Je mi ľúto, že som sa nedožila tvojej maturity. Verím, že ťa na výšku prijali. Je z teba mladé, sebavedomé a statočné dievča. Viem že to bolí zlatko, no časom si na tú bolesť zvykneš a opäť sa budeš usmievať. Netrúchli za mnou. Aj ty mi veľmi chýbaš, no nepozerá sa na teba z hora pekne, keď plačeš. Dcérka ľúbim ťa a tvoj otec tiež. Ľúb ho tak, ako si ho ľúbila keď sme boli ešte rodina. Tvoj otec za nič nemôže. Pomáhajte si navzájom. Keď odídeš na vysokú, bude ti chýbať, tak ako ty budeš chýbať jemu.  Nezabudni sa vracať domov. Nezabudni na mňa. V obálke sú peniaze, ktoré som pre teba šporila. Je ich tam naozaj veľa, takže ti to postačí aj na celé štyry roky. Viem, že tvoj otec zarába veľa, no chcela som ti aj ja niečo ponechať. V obálke je aj prívesok, ktorý som nadovšetko milovala. Nestihla som ti ho však dať. Bella, srdiečko ľúbim ťa nadovšetko na svete a želám ti veľa úspechov v tvojom živote.

                                                                                                                           S láskou mama PS: Som na teba nesmierne hrdá. Si, a aj budeš tá najlepšia dcéra na svete. Máš dobré srdce, a preto sa rozhodni správne, komu ho dáš.

Utrela som si oči a usmiala som sa. Aj keď je mama preč, dokáže mi vytvoriť  úsmev na tvári. Siahla som do obálky, a vytiahla z nej peniaze a prívesok. Tých peňazí nebolo naozaj málo, a ten prívesok som si hneď zavesila na krk.

******

Konečne som sa dobalila. Konečne. Mala som ešte čas, tak som si vzala moju obľúbenú knižku a začala čítať. V tom mi niekto zaklopal na dvere. Ocko! Postavila som sa z postele a skočila mu do náručia. Pevne ma objal a pobozkal na čelo.

,,Vieš o tom, že zajtra odchádzaš?" spýtal sa potichu.

,,Viem, a viem aj to, že mi budeš hrozne chýbať. Ľúbim ťa." povedala som a vtisla som mu pusu na líce. ,, Pôjdeš tam zajtra so mnou?

,,Jasné že tam pôjdem s tebou." zasmial sa a pustil ma. ,,Idem si ľahnúť, tak dobrú noc Bella."

,,Dobrú oci."

Tááákže baby tu je druhá časť. Ďakujem za votes k prvje časti. Som strašne rada že to niekto číta. Bola by som tiež rada, keby ste aj vyjadrili svoj názor na túto poviedku. Či to má vôbec zmysel písať. Nebudem sa vám tu nejako rozpisovať, dúfam že sa vám bude časť páčiť. :)