End of Love

Isabella Greyová

Poznáte ten pocit, keď len tak sedíte, a premýšľate nad tým, aké to všetko bolo nádherné? Všetky tie spomienky, ktoré v nás vyvolávajú pocit šťastia alebo smútku. Všetky tie veci, ktoré nás robia šťastními, no zároveň sú aj našou slabosťou. O silnom človeku sa hovorí, že je veľmi slabý, pretože silným sa stal iba preto, lebo ho niečo zničilo a bol na dne. Presne ja som sa tak cítila, keď ma Harry opustil. Všetka tá bolesť a utrpenie, ktoré prišli keď on odišiel bolo niečo neopísateľné. Vzal so sebou aj časť zo mňa a preto som dnes taká aká som.

O pol roka

Predierala som sa davom ľudí, až som nakoniec zastala pri rozbitom aute. Rýchlo som utekala k záchranárom, ktorý sa snažili oživiť môjho otca.

,,Ako je natom?" spýtala som sa v celku vydesená tým, čo mi povedia.

,,Stále sa neprebral. Utrpel vážne poranenia. Robíme všetko čo sa dá slečna." povedal jeden zo záchranárov a opäť sa začal venovať môjmu otcovi. Všimla som si Amandu, so sklonenou hlavou. Prešla som k nej a tuho ju objala.

,,Bude v poriadku." povedala som povzbudivo, a pozrela na Amandu, ktorá vyzerala hrozne. Dorezaná tvár, zlomená ruka. 

,,Dúfam." zašepkala a schúlila sa mi do náručia.

Ešte pred pol rokom, by ma niečo také zložilo na zem, no vedela som, že keď sa budem utápať v slzách, tak že dopadnem takto ako Amanda. A tým by sa nič neviriešilo. Zmenila som sa. Som odvážnejšia a takisto aj silnejšia, čo sa týka citov. Na Harryho som po tom pol roku stále nezabudla, no nemalo význam sa tým ďalej zabývať. Nikto nevie či žije alebo nie. Pravdupovediac mi to je jedno. Teraz ma zaujíma môj otec, a to ako sa to všetko skončí.

,,Slečna, vášho otca sa nám podarilo prebudiť. Bude odvezený do nemocnice." povedal ten istý záchranár, ako pred tým a usmial sa na mňa.

,,Dobre ďakujem. Zachvíľku sme tam." povedala som a postavila sa. ,,Mala by si ostať tu Amanda. Nevyzeráš veľmi dobre."

,,Nie idem s tebou." povedala a už nasadala do môjho auta. Jasné, že som ju nepresvdčila aby ostala pri doktoroch. Ona sa so mnou musela trepať do nemocnice. Ale neberiem jej to za zlé. Viem že môjho otca miluje.

*********

Ako na tom je? spýtala sa El, a ja som sa pri jej vážnom hlase musela usmiať.

No v poriadku nie je, pretože má skoro celé telo v sadre, ale drží sa. Bude v poriadku. povedala som a neprestávala sa usmievať.

To rada počujem. Malá sa na teba pýtala. Že kedy ju prídeš pozrieť. Chýbaš jej a nám tiež. povedala smutne El a vzdychla si.

Vieš že by som prišla aj teraz hneď no nemôžem. Musím ostať tu pri Amande. Potrebuje ma, a navyše v škole máme voľno takže mi to teraz aj vyhovuje.

Ja viem Bella, no už to trochu preháňaš. povedala trochu mrzuto, načo som sa zamračila.

Eleanor... Konečne som sama sebou a ty mi tu povieš niečo také? zapišťala som do mobilu.

Sama sebou niesi odkedy Harry zomrel/odišiel. 

Prečo ho opäť spomínaš? Je mi to už jedno. Ani Jack sa mi neozýval, ani Harry. Už som na to zabudla. Snažím sa žiť nový život a celkom sa mi to darí.

Vráť sa čím skôr. Naozaj by sme ťa už radi videli. povedala a zrušila hovor.

Telefón som odložila do kabelky, a vzdychla som si. Opäť mi ho pripomenula. Opäť sa vo mne vzbúrili pocity šťastia, a lásky. Láska. Bože už ani neviem čo to slovo znamená. Za posledné mesiace som zažívala len vášeň. Žiadne city, žiadna láska. Proste len túžba a vášeň. Nehovorím že sa zo mňa stala kurva, to nie. Len som sa trochu uvoľnila, pretože ak by som to nespravila, zabili by ma všetky tie pocity, ktoré som cítila. Zabilo by ma to, že Harry už nie je pri mne. Kurva Isabella opäť na ňho myslíš!!!