7. Way to Ireland

247 6 2
                                    


Sophie

„Kde to ideme?"

„Do Írska. Na pár dní budeme u Nialla." povedal a prezliekol si tričko. Nemohla som odolať a pozrela som sa naňho. Svoje vypracované telo mal skoro celé potetované. Všimol si, že sa pozerám a pousmial sa. Už druhýkrát ma pristihol ako ho pozorujem. Začervenala som sa a odvrátila som zrak.

„Poď! O chvíľu vystupujeme!" prehodil si batoh cez plece a otvoril dvere. Prechádzala som cez dvere, keď ma buchol po riti. Vražedne som naňho pozrela ale on sa iba uškrnul. Nastúpili sme do auta a hneď ako sa otvorili dvere sme vyšli.

„Zájdeme ti ešte niečo kúpiť." oznámil mi. Veľmi som sa potešila. O pár minút sme vošli do nákupného centra. Vtom mi došlo, že nemám žiadne peniaze. Pozrela som sa na Harryho.

„Ja to zaplatím." odpovedal na moje myšlienky a ja som vbehla do prvého obchodu. Milujem nakupovanie! Zobrala som si dve tričká, dvoje džíny, kraťasy, spodnú bielizeň a šaty. Išla som si to vyskúšať. Harry uvidel čo som si vybrala a pousmial sa.

„Vo všetkom sa mi ukážeš!" prikázal. Okrem spodnej bielizne som si všetko vyskúšala a proti svojej vôli som sa ukázala. Zobrala som veci a vyšla som z kabínky. Prišli sme ku pokladni a čakali sme kým na nás príde rad.

„Večer mi ukážeš ten ostatok!" usmial sa, vytiahol kreditku a zaplatil.

„To sa nestane!" povedala som sa ale nemohla som sa neusmiať. Pozrel sa na mňa ale nepovedal nič. O pol hodinu sme zastavili pred nejakým domom. Niečo sa mi na ňom nezdalo. Dvere boli otvorené a všade bolo mŕtvolné ticho. Stlačila som kľučku na aute a chcela som vystúpiť. Vtom celý dom vybuchol. Tlakové vlny ma na chvíľu ohlušili. Sklá na aute praskli a zosypali sa na nás. Našťastie som sa stihla trochu prikrčiť. Pozrela som sa na dom ale už so videla ako z neho zostala len horiaca tretina. Otočila som sa na Harryho ale on len pozeral smerom na horiaci zostatok domu. Rýchlo vyšiel z auta a vykročil k domu. Nasledovala som ho. Pred schodmi sme zastali. Pozrela som sa na Harryho, vyzeral akoby išiel plakať. Ale nestalo sa. Vybral z vrecka mobil a vytočil číslo.

„Kurva Niall, zdvihni to!" potichu povedal.

„Volaný účastník je nedostupný..." ozvalo sa z mobilu. Harry hodil mobil o zem ale nerozbil sa. Chytil sa za hlavu. Chvíľu rozmýšľal. Oheň sa ukľudnil a Harry vošiel do domu.(keď sa to dá domom nazvať) Váhala som ale vkročila som za ním. Všetko bolo zničené. Išla som sa prejsť okolo domu a nechala som Harryho na chvíľu samého. Dúfala som, že Niall tu nebol keď to buchlo. Nepoznám ho, ale bála som sa oňho. Po desiatich minútach som sa vrátila k Harrymu. Sedel na zemi opretý o stenu. Sadla som si k nemu.

„Je mi to veľmi ľúto." s ľútosťou som povedala a ruku som mu položila na rameno.

„Nebol tu!" povedal tak ticho, že som ho skoro nepočula.

„Ako to vieš?" spýtala som sa ho.

„Proste tu nebol! Viem to!" chripľavým hlasom mi odpovedal. Ďalej som sa už nato nepýtala.

„ Kto to mohol urobiť?" opýtala som sa aj keď som asi poznala odpoveď.

„Thomsonovci! Kto iný!"

„Prečo?"

„Netuším!" odpovedal mi a vstal. Podal mi ruku a tiež som sa postavila. Vyšli sme z domu a nasadli do druhého auta, ktoré stálo na ulici.

„Kde pôjdeme teraz? Čo urobíme?" bola som na pokraji plaču.

„Nájdeme Nialla!" rozhodne povedal.

„Si si istý, že žije?"

„Určite! Kebyže tam vtedy bol, bolo by tam po ňom niečo zostalo." verila som v to.

„Pôjdeme do jeho druhého domu v Galway." obaja sme dúfali, že tam bude. Cesta trvala dve hodiny. Skoro celý čas bolo ticho. Konečne Galway! Zastali sme pred nejakou bránou. Harry stiahol okienko a niečo povedal. Brána sa otvorila a vošli sme dnu. Videla som ako sa usmieva. Išli sme po štrkovitej cestičke pomedzi stromy, až sme zastavili pred obrovským domom. Dvere na dome sa otvorili a v nich stál hnedovlasý chlap. Harry vybehol z auta a rozbehol sa proti nemu. Objali sa, no presnejšie Harry na neho skočil a obaja zleteli na zem. Vysadla som z auta a pozerala som na nich, ako sa váľajú po zemi a smejú sa. Keď si ma všimli, rýchlo vstali zo zeme a usmiali sa na mňa.

„Ahoj, som Niall! Ty budeš určite Sophie!" usmial sa od ucha k uchu a podal mi ruku. Prikývla som a úsmev som mu opätovala.

„Teší ma!" po zoznámení mu Harry zrazu vlepil facku. Nebola silná ale obaja sme sa na Harryho nechápavo pozreli.

„Vieš ako som sa o teba bál!? Chvíľu som si myslel, že si tam zomrel! A ty mi ani nedvihneš telefón!" skoro kričal.

„O čom to hovoríš?" nechápal Niall.

„Hovorím o tom, že tvoj dom v Dubline vybuchol rovno pred nami!"

„Čože!?!"

„No...." Harry ani nestihol dopovedať.

„Vysvetlíte mi to v dome!" povedal Niall a už nás ťahal dnu. Posadil nás na obrovský čierny gauč a niekam odbehol. O pár sekúnd už prichádzal s plnými rukami jedla.

„Musíme niečo jesť!" zvolal a všetko položil na sklenený stôl. Zasmiali sme sa.

„No, môžeš začať." povedal Niall.

„Prišli sme loďou z Liverpoolu za tebou. Autom sme prišli pred tvoj dom a vtedy explodoval. Najprv som myslel, že ...." odmlčal sa.

„Potom som ukradol auto a prišli sme tu, dúfajúc, že tu budeš." nastalo ticho. Nikto nevedel, čo povedať. Nakoniec Niall vstal a pochabo sa usmial.

„No dobre, keď už ste tu tak to poriadne oslavíme nie?" navrhol a zas odbehol do kuchyne. Naspäť sa vrátil s fľašou whiskey a troma pohárikmi. Nalial nám a všetci sme si pripili.

Pili sme do noci. Celý čas sme robili samé debility a hrali hry spojené s alkoholom. Skvele sme sa bavili, až sme zabudli na všetky naše problémy. O druhej v noci sme sa konečne dotrepali spať. Zvalila som sa na obrovskú posteľ a okamžite som zaspala. Ráno som sa zobudila na to, že Harry spadol z postele. Začala som sa smiať, čo bolo nezvyčajné po zobudení. Naspäť skočil na posteľ.

„Budeme tu dva týždne!" oznámil mi a prikryl sa. Vtom vbehol do izby Niall a stiahol z Harryho perinu.

„Vstávajte!" zakričal a skočil do stredu postele. Harry si zobral moju perinu, prikryl sa ale Niall ho zhodil z postele.

„Povedal som, že vstávame Harold!" povedal a obaja sme sa zasmiali.

„Čakám vás v kuchyni!" povedal a odišiel. Vstala som a vošla som do kúpeľne. Osprchovala som sa a rukou so hľadal uterák.

„Kurva!" zabudla som si uterák aj veci.

„Ako môžem byť taká hlúpa?!" nadávala som si. A čo teraz?

A je tu nová časť! Sama som prekvapená ako sa to odohralo. Dúfam, že sa vám to bude páčiť. Budem veľmi rada, keď mi napíšete komentár a dáte mi hlas. Už dopredu vám ďakujem!

       

WHY ME?Where stories live. Discover now