Zobudila som sa v nejakom aute so strašnou bolesťou hlavy. Slnko mi vypaľovalo oči a celý svet sa mi krútil. Keď som sa ako tak spamätala, rýchlo som sa poobzerala dookola. Sedela som v čiernom aute, pristavenom vedľa pofidérnej pumpy a... Z rozmýšľania ma prerušilo otvorenie šoférových dverí. Dnu vošiel Harry a z rúk mu vypadli toasty a fľaše s vodou rovno na mňa.
„Dobré ráno, zlato! Ako si sa vyspala?" povedal a ani sa na mňa nepozrel. Z šoku som zostala úplne paralyzovaná.
„Dáš si toast?"spýtal sa a podal mi čerstvo upečený toast. Zobrala som ho do ruky ale nemala som žiadnu chuť do jedla.
„No tak jedz!" povedal chrapľavým hlasom a odkusol si poriadny kus z toastu. Naštartoval auto a naša tichá jazda sa začala.
„Prečo som tu?"
„Buď ticho!" skríkol na mňa a mne začali tiecť slzy po tvári.
„Nerev mi tu! Nebudem tu po tebe sušiť sedadlá!" kričal na mňa.
„Kto vlastne si? Prečo ja? Čo som ti urobila?" začala som kričať pomedzi slzy. Už neodpovedal. Zase nastalo ticho. Zaspala som od psychického vyčerpania.
Podvedome som zacítila, ako ma niekto dvihol a chvíľu niesol. Myslela som, že to je sen, dokým ma nezhodil na niečo ako matrac v tmavej miestnosti. K zmyslom som sa však dostala neskoro, zabuchol dvere a nechal ma v tmavej miestnosti, ktorá zapáchala zatuchlinou, plesňou a tú špinu navôkol som cítila ako sadá na moju čistú pokožku. Nakoniec som bola rada z tej nekonečnej tmy, aspoň som nevidela presne, čo tu je. Zazvonil mobil. Podľa hlasu, ktorý rozprával som spoznala, že je to Harry. Hlasno zakričal a hodil niečo o stenu. Prišlo auto. Rozleteli sa dvere a v nich stál Harry. Vôbec som ho cez to svetlo nevidela.
„Niečo povieš alebo vydáš nejaký zvuk , zomrieš!" výhražne povedal a zavrel dvere. Začal nadávať, keď niekto zaklopal. Otvoril, po čom nasledovala tvrdá rana. Niekto mu fajne vrazil a následne začal nadávať.
„Kde je to dievča?" kričal ten chlap.
„Ja neviem! Neviem kde je!" s krikom mu odpovedal Harry.
„Keď zistím, že ju skrývaš , zabijem ťa Harold! Zabijem teba a zabijem aj ju!" okamžite odišiel a zostal po ňom a jeho aute len prach. Harry začal nadávať, od hnevu prevrátil stôl, až sa rozletel na niekoľko častí. Za sekundu bol pri dverách, vyrazil ich tak silno, že vypadli z pántov, čím svetlu nebránilo nič, aby ho osvetlilo dostatočne, že som uvidela ako vyzerá. Vyzeral hrozne. Pravé líco mu opuchlo a zčervenelo.
„Odchádzame!" zdvihol ma a vliekol k autu.
„A kam ideme?"
„Ešte neviem." oznámil mi a nasadli sme do auta.
„Nemôžeš ma jednoducho odviesť domov?" povedala som roztraseným hlasom.
„Nie! Bezo mňa ťa zabijú!" urobil prudkú otočku a dupol na plyn. Chata náhle vybuchla. Nezostalo po nej vôbec nič, okrem dymu.
„Zatiaľ to vyzerá, že jediný kto ma chce zabiť si ty! A vôbec, prečo by ma niekto chcel zabiť? Nikdy som nikomu nič neurobila!" po tvári mi zase začali tiecť slzy.
„Poviem ti to neskôr. Teraz už buď ticho!" povedal už miernejším tónom. Nevedela som, čo si mám myslieť.
„Harry! Som hladná! A treba mi na WC." oznámila som mu a na potvrdenie mi začalo škvŕkať v bruchu. Len sa na mňa pozrel a prevrátil očami.
„Si dosť otravná!" zkomentoval. O 5 minút zastavil pri nejakej benzínke, otvoril mi dvere a vytiahol ma von.
„Máš na to 5 minút! Ja zatiaľ pôjdem niečo kúpiť. Ani nemysli na útek! Aj tak ťa nájdem!" povedal a prísne sa na mňa pozrel jeho zelenými očami, až ma zmrazilo. Vo vnútri bol otrasný smrad, veľký aj na to, že je to toaleta na starej neudržiavanej benzínke. Už len kvôli tomu som si pohla. Keď som sa zadívala na seba v zrkadle, uvidela som za sebou postavu. Zvrtla som sa na päte, čím som na ňu mala dobrý výhľad. Vysoká čiernovlasá žena v emo oblečení, škaredým tetovaním na ruke, na mňa pozerala najviac zabijáckym pohľadom, aký asi zvládla.
,,Kto ste?" vyletelo zo mňa, čo nebol asi najlepší nápad. Vyrútila sa oproti mne ako na povel, s päsťou pripravenou na úder. V poslednej chvíli som sa jej vyhla. Trochu ju to prekvapilo, no nedala sa vyviesť z miery a zaútočila ešte raz ale efektívnejšie. Zle ma však trafila, čím mi vôbec neublížila. Už len ten pokus ma naštval. Nedám sa uniesť a zbiť v jeden a ten istý týždeň. Odkopla som ju priamo do umývadla. Hlavou narazila do zrkadla, čím si asi zlomila nos, keďže jej začala silným prúdom tiecť krv. Vražedne sa na mňa pozrela a pomaly sa približovala. Vtom zrýchlila s myšlienkou to so mnou skončiť. Bola však asi dosť slabá, keďže som jej ruku zastavila. A druhým lakťom som jej dala podpásovku a hlavou som jej dala zadnú čelovku. Na zem dopadla s obrovským hlukom. Snažila som sa utiecť von, no nestihla som to. Vytiahla nôž a podkopla ma. S rachotom som sa zrútila na zem. Útočníčka sa na mňa vrhla a sadla si na mňa tak, že som sa nedokázala pohnúť. Zdvihla ruku s nožom a chystala sa ma bodnúť.
„Už ťa nikto nezachráni! Ani tvoji rodičia, ani Harold!" povedala chrapľavým hlasom s divným prízvukom. Vtom sa dvere rozleteli. Nikdy som nebola šťastnejšia, že vidím Harryho. Srdce sa mi rozbúchalo ešte silnejšie, a to som si myslela, že to viac nepôjde.
„Ahoj Charlotte! Dlho sme sa nevideli. Ako to ide?" povedal ľahostajne k danej situácii. ,Vážne sa teraz budú rozprávať?' pomyslela som si.
„Čau Harry! Vôbec si sa nezmenil. Práve sa chystám zabiť tvoju priateľku, ale inak nič zaujímavé odkedy si odišiel. Rada sa s tebou porozprávam, len nás nechaj chvíľu osamote."
„Nezabiješ ju! Neurobíš to! Poznám ťa Charlotte, neublížiš jej!" povedal napodiv kľudne.
„Veľa sa zmenilo Harold! Už nie som ten neskúsený nováčik. Ale jedno sa nezmenilo, neodpustila som ti!" pri posledných slovách potlačila slzy. Zatriasla hlavou a obrátila sa ku mne. V jej modrých očiach som uvidela zúfalstvo spojené s hnevom a strachom. Zaťala zuby a zhlboka sa nadýchla.
„Zbohom Smith!" povedala a jej nôž smeroval k mojej hrudi. Zavrela som oči a vtom som započula výstrel. Charlotte sa zvalila na zem vedľa mňa.
Dúfam, že sa vám páči takéto napätie. Nečakala som, že už tak skoro napíšem niečo také ale myslím, že sa mi to celkom podarilo. To ako sa to páčilo vám mi napíšte do komentárov. Za každý komentár a hlas vám ďakujem.
