Po zobudení som trochu bola zmätená, kde som. Ale hneď sa mi to vyjasnilo. Vstala som a ponaťahovala som sa. Podišla som k oknu a odhrnula som závesy. Až teraz som sa mohla nabažiť úžasného výhľadu z okna. Videla som celú záhradu, park, nejaký altánok a časť bazénu. Nemala som toho veľa na oblečenie, tak som zobrala, čo som si zbalila z domu. Čierne rifle a biele tričko s nápisom. Zišla som dole. V kuchyni už raňajkoval Paul a Barbara pobehovala od sporáku k chladničke.
„Dobré ráno, princezná!" povedala Barbara. Paul len s plnými ústami kývol rukou na znak pozdravu.
„Dobré!" zívajúc som odpovedala a sadla som si k Paulovi. Barbara mi podala tanier a následne mi tam naložila vafle. Predložila mi mištičky s všelijakými polevami, ovocím a podobne. Poriadne som sa najedla.
„Čo máš dnes na pláne, drahý?" spýtala sa Barbara.
„Dnes mám schôdzku v Edinberghu o pol dvanástej. Mal by som sa vrátiť okolo piatej. Potrebuješ niečo?" hovoril, pričom si viazal šnúrky na topánkach.
„Hmm...Asi nie, len s Isabelle pôjdeme nakupovať!" usmiala sa na mňa.
„Dobre!" súhlasil.
„Tak ja vás tu dve teraz nechám, aby som to stihol!" oznámil nám. Na rozlúčku pobozkal Barbaru a pozrel na mňa. Nevedel či si už môže dovoliť objať ma. Ani ja som si tým nebola istá, ale nakoniec sme sa objali. Ešte zamával z červeného ferrari a odišiel.
„No ja sa idem prezliecť a pôjdeme, dobre?" milo sa spýtala. Prikývla som a počkala som na ňu. O pár minút sa vrátila. Mala na sebe čierne rifle a čierny pletený sveter a na tom dlhší kabát pieskovej farby. Na nohách mala čierne lodičky a cez rameno prevesenú čiernu Michael Kors kabelku. Vyzerala skvele! Vyšli sme z domu. Počkať, kde majú všetky autá? Zatiaľ som nevidela ani jedno, okrem tých na ktorých jazdil Paul. Barbara asi vedela na čo myslím. Uškrnula sa a stlačila tlačidlo na malom ovládači. Na malom domčeku, ktorý vyzeral ako garáž možno pre jedno auto, sa brána vytiahla hore. Nečakala som, že namiesto všelijakých harabúrd tu bude cesta do podzemia. Vošli sme dnu. Dvere do výťahu sa otvorili. Vošli sme dnu a zviezli sa dole. Po otvorení som neverila vlastným očiam. Bola to podzemná garáž, plná všelijakých áut. Vyzerala ako podzemná garáž pre hotel plný bohatých ľudí. Úplne som sa pozabudla a celý čas som mala otvorené ústa.
„To je všetko vaše?" šokovaná som sa spýtala.
„Už aj tvoje! No sú tu aj spoločné autá, ktoré patria tiež tvojim starým rodičom. Celý tento dom je starý zámok s rôznymi tajnými chodbami a podzemnými priestormi. Len sme to prerobili. No ale dosť tárania! Vyber si nejaké auto!" povedala a pozrela na mňa. Moje srdce milovníka áut sa rozbúchalo. Boli tu autá od starých veteránov, cez terénne, až po športové autá. Rozbehla som si nejaké vybrať. Vtom som si všimla čierny Range Rover. Presne taký, aký mal Harry. Zastala som a bezducho som naň pozerala. V hlave sa mi premietali všetky spoločné zážitky. Slzy sa mi tlačili do očí. Nie! Stačilo! Opustil ma a aj všetci ostatní! Vzdorovo som potriasla hlavou a odišla. Nakoniec som si vybrala čierne Bentley.
„Pôjdeme týmto?" spýtala som sa. Barbara sa usmiala a nasadla na miesto vedľa vodiča. Sadla som za volant a celá nadšená som naštartovala. Barbara ma po meste viedla, kde mám zabočiť a kde mám ísť, keďže to tu nepoznám. Zobrala ma do jedného z najväčších obchodných centier v Glasgowe. Dlho sme nakupovali a aj veľa. Na obed sme si sadli do reštaurácie na druhom poschodí. Rovno sme si dali kávu a po chvíľke oddychu sme pokračovali. S Barbarou sa veľmi dobre nakupovalo a čo viac bola aj dobrý poradca. Vrátili sme sa pár minút po tretej. Oblečenie sme dali prať a topánky s doplnkami sme spolu poukladali do šatníka. Hneď som išla do vane. Snažila som sa na nič nemyslieť, ale nedarilo sa mi to. Skĺzla som viac do vody a hlavu som si položila na okraj vane. Zapozerala som sa von oknom a snažila som si potriediť myšlienky. Pod ťarchou všetkých spomienok som mala chuť kričať. Ovládla som sa a radšej som vyšla z vody. Usušila som sa a v župane a turbanom na hlave som pomaly vošla do izby. Na posteli som našla veľkú bielu krabicu s hrubou zamatovou stuhou hore zviazanou do mašle. Rozviazala som mašľu a otvorila krabicu. Vo vnútri boli dlhé trblietavé šaty čiernej farby. Obliekla som si ich a sadli mi ako uliate. Mali hlboký výstrih a tenké ramienka. Hoci boli jednoduché, boli nádherné. Na pravej nohe mali rozparok od zeme až po polku stehien. Pozrela som do krabice a ležal tam papierik:
