Konečne som sa poriadne vyspala. Harry tu už nebol. Otvorila som okno a ovanul ma príjemný jesenný vánok. Po včerajších mrakoch nezostalo nič. Obloha bola azúrová a slnko hrialo. Obliekla som si tričkové pohodlné šaty nebesko-modrej farby a z vlasov som si urobila vrkoč. Umyla som sa, vzdychla som z pohľadu na moju rozbitú hlavu a zišla som dole. Nikde nikoho nebolo. Vošla som do obývačky.
„Všetko najlepšie!" zakričali všetci naraz. Boli tu všetci. Harry, Liam, Cheryl, Zayn, Layla, Niall a ešte jeden hnedovlasý chlap, ktorý som okamžite vedela, že je to Louis. Skoro som sa rozplakala od radosti. Na stene visel nápis ,Všetko najlepšie Sophie!', vedľa boli lesklé balóny, ktoré zobrazovali 20-ku. Všetci ma obkolesili a Louis sa mi hneď predstavil:
„Som Louis Tomlinson!" s úsmevom povedal. Všetci mi postupne gratulovali a dávali darčeky. Dostala som aj oblečenie, doplnky, kondómy a antikoncepciu...
„Bude sa vám to hodiť!" zhodnotil Niall a žmurkol na mňa. Pousmiala som sa. Potom sme otvorili šampanské, presnejšie ja, a rozliala som nám.
„Takže ty si tu najmladšia z nás, čo?" uškrnul sa Harry.
„Lebo teba si vystavujú v múzeu ako fosíliu, že Harry?" ironicky ho zdisoval Zayn. Všetci sme vyprskli do smiechu.
„Sophie, ja mám 21 rokov, takže nie si až o toľko mladšia od všetkých. A ani 2-4 roky nie je až tak veľa." skonštatovala Layla a usmiala sa. Dlho sme sa ešte rozprávali a zabávali. Potom išiel Liam pomôcť ostatným, aby sa u neho ,ubytovali'. S Harrym sme sa vrátili do izby. Sadla som si na posteľ. Harry za nami zavrel dvere. Pomaly prišiel ku mne a začal ma bozkávať. Vtom však prestal.
„Skoro by som zabudol!" povedal akoby ho osvietilo. Prešiel cez izbu až k šatníku a niečo z neho vybral.
„Viem, že ako narodeninový darček sa takéto veci nedávajú, ale nemôžem riskovať, že ti ešte niekto ublíži." povedal a podal mi manuálnu pištoľ.
„Ďakujem!" povedala som stlmeným hlasom. Asi ďalšiu minútu som si obzerala zbraň. Bola jednoduchá, no praktická, celá čierna s už naplneným zásobníkom.
„Najlepšie by bolo, keby si ju nosila všade. Prichádza zima a táto je pod kabáty a podobné veci ako stvorená, tak sa nemusíš báť, kde ju schováš." poradil mi a objal ma okolo pliec. Len som prikývla.
„Hej vy dvaja, kde ste toľko?" zakričal zdola Niall. Položila som zbraň naspäť do skrine, keby náhodou.
„Keď niekam pôjdeme, nezabudni ju!" posledné slová zdôraznil. Zišli sme dolu.
„No, pani oslávenkyňa, kde to pôjdeme osláviť?" spýtal sa Louis.
„Nech rozhodne Liam. On toto mesto pozná lepšie než ja." žmurkla som na Liama a ten sa usmial od ucha k uchu.
„Bežte sa prezliecť! Ideme!" zavelil Liam. „A nie že na niektorých jedincov budeme čakať tri roky, lebo musia sa hrať na volanie divočiny!"
Na tejto poznámke sme sa všetci zasmiali. Vbehla som do izby a namierila som to rovno ku šatníku. Vybrala som si tmavomodré šaty s čipkou a čierne lodičky. Zvlnené vlasy som nechala rozpustené a namaľovala som sa. O pár minút sme s Harrym zbehli dole. Ja, Harry, Liam a Cheryl sme išli Liamovým Rolls Roycom a ostatní šli Zaynovým Range Roverom. Zastali sme na parkovisku hneď vedľa baru. Presnejšie to bol napoly bar a napoly reštaurácia. Vošli sme dnu, kde to bolo celé ladené do sivo-hneda, miestami čierna. Napravo od nás bol naozaj obrovský barový pult, za ktorým na poličkách boli fľašky snáď zo všetkého alkoholu. Naľavo zas boli stoly a boxy na sedenie. Na konci miestnosti bol biliard a šípky. Sadli sme si a objednali sme si šampanské. Rýchlo sme vypili celú fľašu a už sme každý prešli na niečo iné. Keď už sme trošku toho vypili, vybrali sme sa tancovať. Bolo to zaujímavé a nenormálne komické pozerať na niektoré kreácie, čo stvárali. S Laylou sme prišli k pultu a sadli sme si na barové stoličky. Až teraz som mala príležitosť prezrieť si jej celý outfit. Mala kratšiu čiernu obtiahnutú sukňu a čierne priesvitné tričko. Na nohách mala čierne lodičky. Rozprávali sme sa, keď k nám prišiel nejaký chlap. Začal niečo hovoriť, ale cez hudbu som mu absolútne nič nerozumela. Zrazu začal ťahať Laylu za ruku. Buchol ju po zadku. Ďaleko s ňou nezašiel, keďže okamžite pribehol Zayn. Odstrčil ho a chlap zostal stáť. Zayn ho od hnevu prevŕtal pohľadom, otočil sa na päte a s Laylou išli od neho. Vtom však sa ten divný chlap za ním rozbehol, čo nemal robiť. Zayn sa rýchlosťou blesku otočil a vrazil mu. Zatackal sa dozadu a išiel mu tiež vraziť, ale Zayn mu ruku odrazil, otočil sa o 360 stupňov a celou silou mu lakťom vrazil do spánkov. Podkopol mu nohy a s rachotom sa zrútil dole. Viac už sa nepostavil, iba ho nejakí dvaja odtiahli preč. Ani som si nevšimla z kade, už nejakí dvaja chlapi napadli Zayna. V poslednej chvíli sa zohol pre úderom. Vyrovnal sa chytil jedného za ruku, otočil sa o 180 stupňov, lakťom mu vrazil jednu pod rebro a následne do tváre. Chlap sa ani nestihol spamätať, Zayn ho prevrhol cez seba a s dunením dopadol na chrbát. Druhého úder tiež odrazil. Kopol mu rovno do kolena a pravdepodobne mu tú nohu aj zlomil. Na dokončenie mu ešte jednu ranu dal, čo už nevydržal. Ešte sa našli nejakí odvážlivci. Zayn chytil biliardovú palicu a dorazil jedného s ňou, až ju zlomil. Druhému rozbil hlavu o biliardový stôl. Všetci stíchli.
„Ešte niekto?" sarkasticky zakričal Zayn. Každý ustúpil, len Harry, Liam, Niall a Louis mu začali tlieskať. Zayn na nich pozrel pohľadom ,Akože vážne?' ale zasmial sa. Layla k nemu hneď pribehla a pobozkala ho.
„Tak biliard si už asi nezahráme." vyhlásil Louis. Všetci sa rozosmiali. Vtom sa spustila hudba a do štvrtej rána sme sa zabávali a pili, akoby sa nič nestalo. Ani si už nepamätám ako sme sa dostali domov. Lepšie narodeniny si ani neviem predstaviť.
Zobudila som sa približne o 12 na stole v obývačke prikrytá všelijakými časopismi. Vedľa mňa bola na zemi postavené celá stavba z pohárov, vankúšov a podobných vecí. Na gauči spal rozvalený Harry, ktorý zaberal veľkú časť gauča a netuším prečo ale objímal nejaké topánky. Na ostatku gauča spala Layla zasypaná popcornoma kabátmi. Na koberci pred kozubom spal Niall. Nevládala som sa postaviť ale hrozne mi trebalo na záchod, tak som sa premohla. Cestou som uvidela Zayna,ktorý spal v malom kresle, schúlený ako šteniatko. Liam spal v sprche, tak som musela ísť na iný záchod, aby som ho nerušila. Cestou do normálnej postele som si zbehla ešte po lieky od bolesti hlavy. Nevšimla som si však Louisa, potkla som sa a len tak tak som sa nezrýpala. Prečo si ľahol do stredu kuchyne? A prečo bol prikrytý kobercom z kuchyne? Asi len Cheryl bola schopná dostať sa do svojej postele. No skoro do postele lebo spala na kožušinke vedľa postele. Vrátila som sa do našej izby a naspäť som zaspala.
No lásenky moje, je tu nová časť! Písanie tejto časti ma dosť bavilo, preto je o trošku dlhšia. A na keďže minulá časť bola taká pohodová, túto som urobila viac akčnú. Dúfam, že sa vám páčila, a že ste si ju poriadne užili. Nezabudnite mi dať hlas a napísať komentár!
