Najedla som sa do sýta. Naši ešte nevstali, tak som si vzala knihu a vyšla von. Dostala som sa na 15 stranu, keď vstali.
„Sophie!" zvolala mama a s otcom sa proti mne rozbehli.
„Tak si na nám chýbala! Veľmi sme sa o teba báli!" povedal otec. Spoločne sme sa objali.
„Ako som sa sem vôbec dostala?" spýtala som sa.
„Doviezol ťa tu Styles!" povedala mama a divne na mňa pozrela.
„Je nám to ľúto zlatko ale opustil ťa. Nevieme síce prečo ale...Vieme, že už sa nevráti!" smutne pokračovala a ešte raz ma objala.
„Čože? Nie! To nemohol urobiť!" so slzami v očiach som pozrela na nich. Obaja sklopili zrak a nič nepovedali. Vstala som a rozbehla som sa preč. Zastala som až na druhom konci záhrady pri mojom tajnom kútiku. Bola to malá lavička medzi stromami ukrytá pred všetkými. Skryla som sa pred svetom a začala som plakať. Bolo to horšie akoby mi zabodol kôl do srdca. Bolelo to omnoho viac. Na obed po mňa prišla pani Andersenová.
„Sophie, netráp sa toľko! Bude to dobré!" prisadla si ku mne a snažila sa ma utešiť.
„Poď aspoň dnu! Veď tu zmrzneš!" starostlivo poznamenala a vstala. Spolu sme došli do domu. Zavrela som sa do svojej izby, zatiahla som žalúzie, vybrala som si macbook a zapla som si film. Celý deň som nič nejedla, iba som bola v svojej tmavej izbe. Mama mi chodila iba dodávať vodu. Plakať som prestala ale dostala som sa do depresívne bezemočného módu. Nerozprávala som, nejedla, nechodila som von, ani medzi ľudí.
On-rozprávanie
„Ako si to mohol urobiť?!" kričala Layla.
„Ty to nechápeš! Musel som to urobiť, chceli nás všetkých zabiť!" bránil sa Harry.
„Mohol si nás nechať rozlúčiť sa! Vie Sophie vôbec o tom, prečo si to urobil? Vie vôbec niečo?" pokračovala Layla. Harry len sklopil zrak.
„Ona o ničom nevedela, že nie? Len sa zrazu prebudila doma bez teba. Uvedomuješ si, že ju to bude ničiť? Nemala to doteraz dosť ťažké? No a čo, že nás chceli zabiť! Stále sa o to usilujú a stále budú. Teraz iba nie je pod našou ochranou. Miluje ťa Harold a to dobre vieš!" vychrlila zo seba s obrovskou dávkou hnevu a smútku.
„Niekto mi včera ráno volal a vyhrážal sa. To by sa ešte dalo prežiť ale keď som sa dozvedel, že Michael Thompson bol v reštaurácii nad vami, rozhodlo!"
„Čo keď, to je práve Paulov plán?" ozval sa Zayn.
„Je veľa možností. Ja som napríklad počul všelijaké rozhovory o tom, že Paul chce Sophie na svoju stranu." pridal sa Niall.
„Uvidíme. Ale nebojte sa, Sophie sa vie o seba postarať aj sama." zrazu dodala Layla.
„Dobre! Zatiaľ nebudeme robiť nič!" rozhodol Harry.
„Vrátim sa do Londýna a uvidíme!" napokon dodal. Všetci súhlasili a ešte v ten deň sa všetci vrátili domov. Harry sa vrátil po dlhom čase do jeho domu. Do večera ho dal ako tak do poriadku. Vnútri ho však zožierala samota.
„Bože, čo som to urobil?!" zvolal a rukami sa chytil za hlavu. Zvalil sa na posteľ a vtedy si konečne všimol kufor so Sophiiným oblečením a vecami. Psychicky to nevydržal a slzy mu začali kvapkať na vankúš.
Sophie:
Keď som si myslela, že horšie už ani nemôže byť, to som netušila, že v pondelok budem musieť ísť do školy. Presne mesiac od kedy sme sa s Harrym spoznali. Musím sa vrátiť na miesto, kde som sa s ním zoznámila, presne mesiac po tom s rozdielom, on tam nebude! Nad touto myšlienkou sa mi ťažko aj dýchalo. O šiestej ma prišla zobudiť pani Andersenová, lenže ja som nespala už od tretej. Navliekla som na seba svetlomodré roztrhané džínsy s Gucci opaskom, čierne crop-topové tričko s dlhým rukávom a čierne matné topánky na opätku. Už umytá som sa dotackala na raňajky. Zjedla som ledva dva lievance s ovocím. Mávla som na rozlúčku, nastúpila som do čierneho Rolls Roycu a následne z neho vystúpila pred školou. Iba som sa zhlboka nadýchla a vošla dnu. Celý deň som bola mimo. Po škole som domov mala prísť sama. Domov sa mi však vôbec nechcelo. Išla som sa ešte prejsť.
