K boyfriendom a bielemu tričku som si obula obyčajné tenisky. V kúpeľni som sa namaľovala a z vlasov som nejako urobila messy bun. Behom som išla dole po schodoch, kde som sa potkla a skoro zletela. Našťastie som to ustála a nikto si nič nevšimol. Harry s Niallom už ako vždy sedeli v obývačke a čakali ma.
„No, môžeme ísť!" zavelila som. Postavili sa a vyšli sme von.
„Pôjdeme autom?" spýtala som sa.
„Nie. Minule som tak išiel a opil som sa tak, že doteraz neviem, kde som ho zaparkoval." zasmiali sme sa a za pár minút sme už vošli do baru. Bol to ten istý bar, v ktorom sme sa spili naposledy. Ešte sme len vošli a hneď nás barman privítal. Ani sme nič nemuseli hovoriť a hneď nám nalial. Zatiaľ tu nikto nebol, ale to netrvalo dlho. Ani nie za tri hodiny, sme my traja už tancovali na stole a spievali. Chcela som zoskočiť dole, ale prišlo mi to strašne vysoko, ani neviem prečo. Harry si to všimol a zoskočil. Podal mi ruku a skočila som. Netuším prečo, ale obaja sme zleteli na zem. Dostali sme hrozný záchvat smiechu. Podobné hovadiny sme robili asi do polnoci. S Niallom sme sa zahrali na sumo zápasníkov, bili sme sa s biliardovými tyčami a urobili sme si preteky v pití. Harry si zrazu zmyslel, že ideme domov. Ja som ešte nechcela, preto si ma prevesil cez rameno a takto sme došli až k Niallovi domov. Niall išiel celý čas za nami a tak som sa s nim mohla rozprávať. Keď sme sa vrátili, zmysleli sme si, že si urobíme niečo jesť. Začali sme robiť bábovku.
Zobudila som sa približne o jedenástej pod jedálenským stolom. Moje nohavice som mala vyzlečené pod hlavou. Kým som vyliezla, dvakrát som si tresla hlavu. Postavila som sa na nohy a zatackalo sa so mnou. Naplo ma a hneď som vbehla do kúpeľne. Trikrát som sa vyvracala, a až vtedy mi bolo lepšie. Zase som vstala ako prvá. Išla som si vziať lieky do kuchyne. Všade bola múka. Na stole spal Niall s hlavou položenou na ďalšom balení múky. Zasmiala som sa, vzala si lieky a čaj a išla som si sadnúť na gauč. Pod gaučom spal Harry schúlený v deke. Nechala som ho spať, prehltla lieky a zapla som si televízor. Po piatich minútach sa Harry zobudil a rovno bežal do kúpeľne. Vrátil sa a bez slova si ku mne ľahol na gauč, dal na mňa ruku a naspäť zaspal. Neskôr som zaspala aj ja.
Zobudila som sa a pozrela som na Harryho hodinky, ktoré mal stále na ruke. Bolo pol tretej. Harry stále spal. Niall už spal na druhej časti gauča. Vstala som a išla som sa najesť. Nemala som chuť do jedla ale škvŕkalo mi v bruchu. Ledva som chodila, tak som si len zrobila čistý rožok a zjedla ho. Dopila som už studený čaj a ľahla som si naspäť. Chcela som ísť radšej na posteľ, ale nechcela som tam byť úplne sama. O hodinu sme už všetci vstali, aj keď sme vyzerali ako mŕtvoly. Ostatok večera sme len pozerali filmy. O deviatej sme sa rozhodli, že pôjdeme spať. S Harrym sme sa zvalili na posteľ a tak zaspali.
Ráno som sa zobudila v Harryho náručí. Chvíľu som sa na neho iba tak pozerala. Nakoniec som sa rozhodla, že si dám kúpeľ. Napustila som si plnú vaňu, naliala šampón a vliezla som tam.
„Koľko tam ešte budeš?" po asi pol hodine sa ozval Harry.
„Dlho! Prečo?" zakričala som mu. Až tu som počula ako si vzdychol. Odišiel z izby a ja som si ďalej užívala horúci kúpeľ. Nakoniec som už vyliezla. Umyla som si zuby, učesala som ešte mokré vlasy a obliekla som sa. Zišla som dole kde sa rozprávali Niall s Harrym.
„Aké máme na dnes plány?" spýtala som sa.
„Pôjdeme sa prejsť. Vstávaj Harry!" oznámil Niall. Obula som si tenisky a išli sme.
Išli sme menším parkom, keď do Harryho niekto nabúral. Obaja sa prudko otočili a vražedne sa na seba pozreli. Chlap v čiernych rifliach a bielej košeli s plešinou mal možno iba 30 rokov. Uškrnul sa a povedal:
„Styles! Vážne si si myslel, že sa o nej nedozvieme?!" Harry neodpovedal iba stále naňho vražedne pozeral. Hrozne mi bije srdce a vôbec neviem, čo mám robiť. Pozrela som sa na Nialla, ale on niekde zmizol. To ma ešte viac znervóznilo.
„Máš poslednú možnosť nám ju dať, a možno sa dožiješ zajtrajška." pokračoval chlap.
„Zabudni! Ona nemôže za to, že Smithovci zabili Paulovho syna." tvrdo povedal Harry. Zostala som stáť s otvorenými ústami. Prečo mi to nepovedal. On si to všimol a zasmial sa.
„Ty si mu vážne verila?" s pohŕdavým smiechom sa ma spýtal.
„Drž hubu, Brown!" skríkol po ňom Harry. Zasmial sa až ma zmrazilo. Vtom však zvážnel.
„No dobre! Bavilo ma to tu s vami ale mám pocit, že nastal čas, aby som ťa zabil ako Horana!" vytiahol amunex a namieril na Harryho. Už ho išiel odistiť ale vtom sa z poza jeho chrbta ozvalo odistenie zbrane. Stál tam Niall a mieril na Browna.
„Ako to, že si prežil?" šokovane sa spýtal Brown. Niall sa ani nepohol.
„No dobre tak zmena plánu. Zabijem vás oboch a ju odvediem Paulovi!" povedal a už išiel vystreliť ale Niall ho predbehol a Brown to schytal priamo do hlavy. Niall ho obišiel a postavil sa pred nás.
„Niall, musíme odísť!" naliehavo povedal Harry.
„Vy dvaja choďte! Mne sa nič nestane, veď si ho počul, podľa nich som mŕtvy. Choďte k Liamovi do Blackpoolu a nezabudnite ho odo mňa pozdraviť!" usmial sa. Už sme odchádzali, keď:
„Harry, ochráň ju!" povedal Niall a zamával nám. Harry mu prikývol. Rýchlo sme sa vrátili do Niallovho domu, pobalili sme si všetky veci a nasadli do auta.
„To je Niallove auto?" spýtala som sa.
„Nie, včera som ho kúpil." odpovedal.
„Harry, ale veď si minul odbočku do Dublinu!" vyhŕklo zo mňa.
„Nejdeme cez Dublin. Pôjdeme cez Severné Írsko!" oznámil a vyzeral urazene.
„Čo ti je?! Najprv ma oklameš a teraz hráš urazeného?!" zvyšovala som hlas. Nič neodpovedal, len sústredene pozeral na cestu.
Hurá! Je tu nová časť! Po dlhšom čase sa to už trochu zvrtlo. Svoj názor a pocity z príbehu napíšte do komentára a nezabudnite mi dať hlas! Ľúbim!
