Chvíľu som sa ešte rozprávala s Paulom a Barbarou a potom som si ľahla do hombacej siete medzi stromami, kde som si pohľadom na prsteň, rekapitulovala všetko, čo mi dnes Michael povedal. Dosť som o tom premýšľala, až som sa nakoniec rozhodla, že na ten ples pôjdem nech sa stane, čo sa stane! Mám dosť skrývania! Už ma viac nebaví skrývať sa pred svetom a utekať problémom! Postavím sa im raz a navždy.
Taká nabudená som to išla oznámiť všetkým v dome. Barbara s Paulom sa tomu nesmierne potešili. Paul mi sľúbil, že ma zajtra naučí všetky druhy spoločenských tancov, ktoré vie. Čo boli asi všetky druhy spoločenských tancov, aké sú. Večer sme sa s Barbarou rozhodli, že si v našej kinosále pozrieme nejaký film. Spravili sme si popcorn a pomaly sme sa presunuli hore. Po ceste sa ku nám nazberali Paulovi muži. Netuším z kadiaľ sa tu vzali, ale dobre. Pri konci všetci plakali. Bolo mi z nich strašne do smiechu. Hlavne, keď hneď na začiatku filmu vysypali popcorn na zem a potom ho počas filmu jedli zo zeme. Veď načo ho jesť normálne, keď ho môžeme jesť zo zeme ako svine?
Vstala som nečakane skoro, ale na dnes mi to stačilo. Vonku ešte ani nevyšlo slnko, tak som rýchlo vybehla v pyžame von a užívala som si krásu vychádzajúceho slnka.
„Krásne však?" spýtal sa ma mužský hlas spoza môjho chrbta.
„Uhm!" odpovedala som a obzrela som sa. Stál tam Aaron. Vysoký chlap sa na mňa pozeral svojimi očami s heterochromiou. Jedno oko mal modré a druhé zelené. Vlasy mali orieškovú farbu a sem tam mu pramene spadli do očí. Mal tak 25 rokov. Patril k rodine a bol na slávnosti, takže tiež mal prsteň, ktorý sa mu zaleskol na prste. Mal na sebe čierne rifle a bielu košeľu s vyhrnutými rukávmi nad lakte. Až teraz som si všimla jeho tetovania na rukách. Prisadol si ku mne. Cítila som sa trochu trápne, lebo som tu sedela v pyžame, so strapatými vlasmi a celkovo hrozným výzorom. No nezdalo sa mi, žeby mu to nejako vadilo. Pokojne sedel a upieral pohľad na oblohu.
„Ako to, že si tu tak skoro?" musela som sa ho spýtať, lebo mi to vŕtalo hlavou.
„Doniesol som Paulovi menší balík! A požiadal ma, že keď už tu budem, tak mám zostať, aby som mu s niečím pomohol." vysvetlil mi.
„Aha!" povedala som a nastalo ticho, dokým slnko nevyšlo nad obzor. Veľmi sa mi páčili Aaronove oči. Nemohla som si pomôcť a stále som mu ich študovala. Úplne ma fascinovali! Väčšinou si ma všimol ako ho pozorujem ale nikdy nič nepovedal, len sa uškrnul. Po tom ako mi začalo škvŕkať v bruchu, som sa zdvihla a zamierala som rovno do kuchyne.
„Si hladný?" spýtala som sa. Pokrútil hlavou a sadol si na stoličku. Potom sme sa presunuli do obývačky, kde som zapla televízor do podmasu a začali sme sa rozprávať. Postupne všetci vstali a socializovali sa. Približne o deviatej, Paul zahlásil, že ma ide naučiť tancovať. Zavolal si Aarona a ,hodina tanca' sa mohla začať. Boli to dve hodiny robenia somarín. Paul sa zo začiatku snažil brať to vážne ale potom ho to prešlo.
„Isabelle neodídeš odtiaľto, dokým to dobre nezantacuješ!" rozkázal Paul a ja pod predstavou, že sa nenajem, som sa začala snažiť so všetkých síl. Na možno piaty pokus som to dala perfektne. S Aaronom sme sa dramaticky zložili na zem od únavy. Paul do nás len šťuchol svojou učiteľskou paličkou a zasmial sa. No jemu sa to povie! On doteraz len stál prípadne sedel a kričal po nás, presnejšie po mne, keďže Aaron tancovať vie. Ale musím uznať, že ma to dokázal naučiť. Ešte pred odchodom na obed mi oznámil, že o pol druhej bude ďalšia lekcia tanca. Prevrátila som očami a zasmiali sme sa. Keď nás uvidela Barbara, akí sme sa dovliekli, zalomila rukami a začala sa smiať. Ja s Aaronom sme sa spotení navzájom podopierali a Paul si vedľa nás vykračoval a usmieval sa ako slniečko. Po obede nás Paul nechal , aby sme si na pol hodinu oddýchli a potom nech sme nastúpení v sále. S Aaronom sme dramaticky prevrátili oči a zasmiali sa. Aaron bol asi navtipnejší z Paulových mužov. Niekedy sa mi zdá, akoby to bol môj brat. A tento človek by sa mohol živiť herectvom, alebo by mohol byť standup komikom.
