Spolu s Barbarou, Paulom a Aaronom sme sa naraňajkovali. Aaron s Paulom neskôr odišli. Ja som sa do obeda len potulovala po pozemku. Na obed ma Barbara zobrala k jej rodičom. Cestou mi Barbara rozprávala o svojom detstve, o svojom bratovi Samovi a všetkom čo ju napadlo. Absolútne som nevedela, že Sam Williams je Barbarin brat. Myslela som si, že je to jeden z Paulových mužov. A ani som nevedela, že Anastasia a George sa volajú Williams. Asi sa musím viac vypytovať! Williamsovci teraz bývali na ich zámku v Braemare. S Barbarou sme sa pred odchodom ešte poriadne obliekli, aby sme hneď po príjazde nezmrzli. Veľmi som sa tešila. Cesta Škótskom bola krásna! Až rozprávková! Po príjazde nás hneď privítala Anastasia.
„Devočky moje!" zvolala z dverí s počuteľným ruským prízvukom.
„Poďte rýchlo dnu, skôr než zmrznete!" neváhali sme a vbehli sme dnu. V Glasgowe síce bolo chladno, ale tu bola riadna kosa. No dnu bolo príjemne teplo a útulne. Zámok bol celý zariadený vo vintage štýle. V obývačke hrial veľký krb a otepľoval polovicu zámku. Kabáty sme si zložili v predsieni a Anastasia nás doviedla do kuchyne. Na veľkom stole bol pripravený obed a vyzeral delikátne. Ešte sme sa zvítali s Georgom a potom sme mohli začať jesť. Kuchyňu osvetľoval veľký krištáľový luster. Po obede ma George previedol po ich celom zámku. Najviac sa pýšil svojou poľovníckou zbierkou, na ktorú mal vyhradenú celú jednu miestnosť. George s Anastasiou veľmi chceli, aby sme tu prespali, ale Barbara trvala na odchode domov. Dohodli sme sa však, že po plese prídeme, a že s Georgom pôjdem do lesa a ukáže mi tie najkrajšie miesta v okolí. Domov sme sa vrátili po šiestej. Na večeru k nám zavítal Shawn. Po večeri som ho vytiahla von. Nakoniec sme skončili aj s Aaronom v bare. Všetci sme si ako prvé dali Jamesona. Netrvalo dlho, kým sme sa rozbehli. Keď už bola párty v plnom prúde, všetci traja sme sa vyštverali na stôl a začali sme tancovať aj s alkoholom. Zo začiatku sme sa ho snažili vypiť alebo aspoň nerozliať. Potom sme sa na to vysrali. Nejaký chlap sa snažil ku nám vyliezť ale namiesto toho sa zlomil stôl a všetci sme skončili na zemi. Stiahli sme so sebou aj nejakých ľudí. Najhoršie som skončila asi ja, pretože som spadla na barmana, ktorý na mňa vylial nejaký alkohol. S mokrým tričkom som schmatla Shawna s Aaronom a ťahala som ich k východu. Najprv protestovali ale potom sa už len vliekli a smiali ako pošahaní.
„Kelly!" zvolala som na ňu. Stála pred barom a fajčila.
„Aho... Aaron?! Shawn?!" úsmev jej zamrzol. Obaja sa prestali smiať a pozreli sa na ňu. Kelly úplne zmeravela. Premerala si ich a následne mňa. Zhlboka sa nadýchla a zahodila cigaretu. Ešte raz si nás premerala a rozbehla sa preč. Nechápavo som na nich pozrela, no oni iba pokrčili plecami. Ďalej som to neriešila. Rozhodli sme sa, že už pôjdeme domov. Išli sme už asi tri minúty, keď Aaron zastavil.
„Ľudia, ja som zabudol niečo vyriešiť!" zdesene povedal a capol sa po čele.
„Boha, Aaron! Nemôžeš to urobiť zajtra?" zavrčal Shawn.
„Zajtra odchádzam do Petrohradu a už neviem, či sa vrátim do plesu!" vysvetlil Aaron a naplnil si zásobník.
„Tak ideme s tebou!" rozkázala som a skontrolovala som si zásobník. Prikývol a uškrnul sa. Prišli sme pred menšiu bytovku. Aaron otvoril dvere a vstúpil dnu. Po schodoch sme došli na druhé poschodie. Aaron rozkopol dvere. Trochu som sa bála, že to niekto započuje a vyjde von.
„Pohoda! Nikto nepríde!" odpovedal mi Shawn. On fakt vie čítať myšlienky! Vošli sme dnu na čele s Aaronom. Skoro nič som nevidela. Vtom niekto skočil na Aarona. Vyskočil zboku a zvalil sa aj s Aaronom na zem. Preleteli až do druhej miestnosti a začali sa biť na zemi. Aaronova pištoľ odletela niekde do tmy. Snažila som sa namieriť zbraň, ale nevedela som kto je kto. Jeden z nich zakričal a spoznala som Aaronov hlas. Neváhala som a vrhla som sa na nich. V takej blízkosti som už rozoznala, kto je kto. Odkopla som toho chlapa od Aarona. Shawn rýchlo odtiahol Aarona preč od nás. Ani som sa nestihla postaviť, keď ma zhodil na zem.
