Prešli sme krížom cez ňu, na začiatku lesa bol malý potôčik s vodopádom, vedľa neho bola lavička. Niall tam položil svoj batoh, ktorý som si doteraz nevšimla. Prezerala som si to nádherné lesné okolie. Boli sme ďaleko za mestom a vôbec nikto na blízku nebol. Jediné, čo som počula bol spev vtákov a všade voňalo drevo. Prechádzala som sa pomedzi stromy a o niečo som zakopla. Bol to terč. Počkať čo? Čo robí doska s terčom v lese?
„Niall! Harry!" zakričala som a hneď ku mne pribehli.
„Čo je?" spýtal sa Niall. Len som ukázala na terč.
„Aa, to je moje prekvapenie pre vás! Chcem vás privítať na mojej vlastnej strelnici!" hrdo povedal. Potešilo ma to, že si po dlhej dobe zastrieľam. Vrátili sme sa k lavičke a Niall z batohu vybral tri revolvery. Každému dal jeden. Podvíhali sme všetky dosky s terčami.
„Predveď sa!" povedal Niall a uškrnul sa na mňa. Trochu som sa vzdialila a začala som. Trafila som všetky stredy za pár sekúnd. Milovala som to, aj keď som si niekedy prišla ako maniak. Celá šťastná som sa k nim otočila. Po chvíli Niall povedal:
„Waw! Tak toto som nečakal!" šokovane povedal. Iba som sa uškrnula. Nasledoval Harry a po ňom Niall. Hodiny sme len strieľali. Pre mňa to bol raj na zemi. Pomedzi prestávky sme si dali rôzne súboje. Bolo to presne ako s otcom. Na obed sme si rozprestreli gigantickú deku na okraji lúky a tam sme sa najedli. Po jedle sme si ľahli, pozorovali sme oblohu, hovorili si vtipy, z ktorých polovica ani nebola vtipná, ale aj tak sme sa na nich smiali. Dosť sa ochladilo a začalo sa stmievať. Pobalili sme veci a vracali sme sa naspäť. Bola mi taká zima, že som sa skoro triasla. Už sme boli v meste, keď Niall povedal:
„Počkajte ma tu! Musím ísť ešte niečo vybaviť." oznámil nám Niall a už vchádzal do nejakého domu. Nemali sme si ani kde sadnúť, tak sme museli stáť. Harry si konečne všimol, že mrznem.
„Je ti zima?" s úškrnom sa starostlivo spýtal. Iba som prikývla. Myslela som si, že mi dá nejakú mikinu alebo niečo teplé, ale vtom som si uvedomila, že batoh s vecami má Niall.
„Poď sem!" natiahol ruky a objal ma. Nečakala som, že ma to až tak zahreje. Lepšie povedané, úplne som zabudla, že mrznem. Len som si užívala túto chvíľu. Veľmi pekne voňal. Neviem tú vôňu popísať ale je úžasná. S rukou mi prechádzal po chrbte a sem-tam prešiel až k môjmu zadku.
„A ja čo?" zvolal na nás Niall. Rozbehol sa oproti nám a skočil na nás dvoch. Všetci sme spadli, našťastie na trávnik. Začali sme sa smiať. Zdvihli sme sa a konečne sme sa vrátili do Niallovho domu. Išla som sa hneď umyť, pretože som bola celá špinavá od hliny. Po sprche som sa ešte išla napiť. Na schodoch som však zastala.
„Niall, prečo si ho kurva zabil?" naštvane kričal Harry.
„No proste ma nasral, čo ti mám viac k tomu povedať?!" s krikom odpovedal Niall.
„Začal sa vyhrážať a ty dobre vieš ako to nenávidím! A nakoniec ma už tak nasral, že som ho proste zastrelil! Aj tak nebol dôležitý a robil iba problémy!" dopovedal Niall a nastalo ticho. Všimli si ma a naraz sa otočili. Nič nepovedali len stáli. Cítila som sa trápne, že ma prichytili ako ich počúvam. Radšej som čo najrýchlejšie vbehla do kuchyne a naliala som si čaj, ktorý som zaliala pred sprchou. Vysadla som na stôl a čakala som, kým čaj vychladne. Harry vošiel do kuchyne, nalial si zostatok čaju a prisadol si ku mne. Niall išiel spať. Nastalo ticho. Celý čas sme len pili čaj a sedeli. Keď som ho dopila, zoskočila som zo stola a hrnček som dala do umývačky.
„Dobrú noc! Idem spať!" oznámila som Harrymu. Zoskočil dolu a zrazu stál predo mnou. Dal mi pusu na líce a objal ma. Cítila som sa úžasne.
„Dobrú noc zlato!" usmiala som sa a odišla som. Zvalila som sa na posteľ a hneď som zaspala.
Harry:
Dlho som sedel a pil čaj. Rozmýšľal som nad rôznymi vecami. Neviem, čo ďalej. Zajtra to bude týždeň, čo sme u Nialla. To, že zabil jedného z Thomsonovských pätolízačov ma vôbec netrápi, ale bojím sa, že by nás mohli nájsť. Nakoniec som sa na to vysral a išiel som spať. Otvoril som dvere a vošiel som dnu. Sophie už spala, ibaže ležala cez celú posteľ. Prevrátil som očami a pousmial som sa. Chcel som ísť nájsť nejakú inú posteľ ale vtom...
„Harry!..... zašepkala. Skoro som nepočul. Otočil som sa.
„Niee! Prestaň! Harry! Pomôž mi!" kričala a prevaľovala sa po posteli. Rýchlo som ku nej pribehol a chytil som ju.
„Sophie! Zobuď sa!" snažil som sa ju zobudiť ale nedarilo sa mi to. Nakoniec som ju však zobudil. V očiach som jej aj cez tmu videl strach a po tvári jej stekali slzy. Rýchlo a hlboko dýchala. Pozrela sa na mňa a objala ma. Pustila ma a naspäť si ľahla, presnejšie schúlila sa do klbka. Ľahol som si vedľa nej, prisunula sa bližšie a takto sme zaspali.
Sophie:
Zobudila som sa v Harryho náručí. Chvíľu som sa len na neho pozerala, potom som vstala a išla do kúpeľne. Keď som z nej vyšla Harry ešte stále spal. Nechcela som ho zobudiť, tak som potichu len vybehla von a zavrela dvere. Niall asi ešte spal, pretože dole nikto nebol. Využila som to a išla som si zabehať. Zabehla som až ku prístavu, ale tam som sa už otočila a išla som späť. Pred Niallovým domom zastalo nejaké čierne auto. Vystúpila z neho Layla a nejaký tmavovlasý chlap v čiernych rifliach a bielom tričku. Mal potetované ruky a na nich prstene. Layla mala červené šaty. Všimla si ma a s úsmevom sa ku mne rozbehla.
„Ahooj!" pozdravila a objala ma.
„Ahoj! Rada ťa zase vidím!" s úsmevom som povedala. Chytila ma za ruku a išli sme k autu.
„Toto je Zayn!" predstavila mi ho skôr, ako stihol on.
„Sophie!" usmiala som sa a podali sme si ruky.
„Teší ma. Layla mi o tebe strašne veľa rozprávala." po prvýkrát sa usmial.
Huraa, je tu nová časť! Dúfam, že sa vám páči. Svoj názor napíšte do komentáru a ďakujem už teraz za váš hlas.
