„Zmenili sa plány! Ešte zájdeme na jedno miesto." povedal Harry.
„Dobre." súhlasila som. O hodinu sme zastavili pred obrovským domom. Vystúpili sme z auta a Harry zamieril k dverám. Otvoril ich a zavolal ma dnu. Vošli sme do predsiene, skoro nič tu nebolo. Nasledovala som Harryho. Všetok nábytok bol poprikrývaný plachtami. Vošli sme do spálne, v ktorej ako jedinej nebolo nič prikryté. Harry otvoril šatník a prezliekol sa.
„Idem na dve hodiny preč. Vyzleč si tie príšerné šaty a vyber si niečo zo skrine. Nevychádzaj z domu!" rozkázal a odišiel. Vošla som do šatníka a vybrala som si biele tričko s čiernym nápisom. Nemohla som nájsť žiadne nohavice, až nakoniec som vybrala teplákové kraťasy. Využila som šancu a začala som si prezerať dom. Bola som rada, že konečne mám nejaké normálne oblečenie, v ktorom som sa mohla hýbať. Zbehla som dole po schodoch. Ocitla som sa v obrovskej miestnosti. Nachádzal sa tu mohutný krb. Podišla som k nemu. Okrem prachu tam boli aj fotografie. Na jednej bol Harry s ďalšími štyrmi chlapmi v jeho veku. Harry tu mal kučeravé dlhšie vlasy a bielu košeľu s čiernymi nohavicami. Bola to pekná fotka. Bolo tam takých viac , až na jednu kde bolo dievča s krátkymi blond vlasmi a modrými očami. Bola veľmi pekná a stála pod rozkvitnutým stromom. Po chvíli prezerania fotiek som išla obzrieť aj zvyšok domu. Bol gigantický a plný poprikrývaného nábytku. Na poschodí sa nachádzala aj knižnica. Bola plná kníh, ktoré boli všetky poukladané a zoradené. Sadla som si do kresla a začala som jednu listovať. Nepočula som, žeby prišlo nejaké auto ale niekto vošiel dnu. Neprešla ani hodina, takže Harry to nie je. Potichu som zatvorila knihu a dala som ju na stolík. Vstala som a čo najtichšie som otvorila dvere. Vkĺzla som do Harryho spálne a začala som hľadať niečo, čo by som mohla použiť ako zbraň. Otvorila som skriňu a na vrchnej poličke som niečo našla. Bola to obyčajná pištoľ. Rýchlo som ju vzala do ruky a rozmýšľala som čo ďalej. Počula som ako chodí po obývačke. Nabrala som odvahu a otvorila som dvere. Vyšla som na chodbu a popri stene som došla k schodom. Poobzerala som sa ale nikoho som nevidela. Úplne potichu som zišla po schodoch a vtedy som ho uvidela. Vlastne ju. Stála ku mne otočená chrbtom a niečo si prezerala. Mala dlhé hnedé vlasy, ktoré boli jemne zvlnené. Mala čierne rifle a telovú blúzku. Na nohách mala lodičky. Na rozdiel odo mňa vyzerala elegantne. Vyšla som spoza rohu a namierila som na ňu zbraň.
„Kto si?" zakričala som a ona sa otočila.
„To sa môžem spýtať aj ja teba!" odpovedala.
„Pýtala som sa prvá! Tak odpovedz!" kričala som a môj hlas sa rozliehal domom.
„Som Layla Jones. A ty si kto a čo tu robíš? " predstavila sa.
„Sophie Smith." odpovedala som jej.
„Ooo ty si tá, kvôli ktorej Harry riskuje svoj život. Rada ťa spoznávam!" usmiala sa a podala mi ruku. Zklopila som zbraň a opätovala som jej pozdrav. Podišla k veľkému gauču a odkryla ho. Sadla si a naznačila mi aby som si prisadla. Sadla som si k nej a tep sa mi trochu znížil.
„Veľa som o tebe počula Sophie." začala.
„Ako si to myslela tým, že Harry kvôli mne riskuje svoj život?" spýtala som sa a pozrala so sa jej do očí. Mala ich zelené s modrým nádychom. Na rukách mala viacero prsteňov, z ktorých jeden bol určite zásnubný.
„Ty o ničom nevieš, všakže ?" povzdychla si a zarazila som sa.
„O čom by som mala vedieť?"
„No predsa o všetkom. O sebe, o Harrym, o tvojich rodičoch a tom, prečo ťa chcú zabiť a také veci." povedala to, akoby o nič nešlo. Úplne ma to vystrašilo.
„Vidím, že ani len netušíš o čom hovorím, ale nie som si istá, či by som ti to mala povedať ja. Radšej nech ti to povie Harry! Kde vlastne je?" spýtala sa nakoniec.
„Niekam išiel a povedal, že sa vráti o dve hodiny. O chvíľu by tu mal byť." oznámila som jej.
„Dobre."
„Prečo si sem vlastne prišla? Čí je to dom?" spýtala som sa a poobzerala som sa naokolo.
„Tento dom patrí Harrymu. Býval tu pred tým ako sa presťahoval do Londýna aby na teba dával pozor. Mňa tu poslal môj priateľ Zayn. Od minulého týždňa už môj snúbenec." rozžiarili sa jej oči a usmiala sa.
„To vám blahoželám!" povedala som s nadšením.
„Ale v tomto dome dlho už nikto nebol a s Harrym sa poznáme možno len týždeň."
„On ťa sledoval celé mesiace." odpovedala mi Layla. Zmrazilo ma.
„Prečo? Prečo ma sledoval? Prečo ma uniesol?" pýtala som sa jej a bolo mi do plaču.
„Aby ťa chránil." objala ma. Veľmi som to potrebovala. Bola som na pokraji zrútenia.
Prišlo auto. Pozrela som cez okno a z auta vychádzal Harry. Vošiel dnu a Layla sa naňho vrhla s objatím.
„Veľmi rada ťa zase vidím Harry! Chýbal si mi!" privítala ho.
„Aj ty si mi chýbala Layla! Ako sa máš? Čo Zayn?" spýtal sa jej.
„Mám sa výborne! So Zaynom sa budeme brať! Ste obaja pozvaný na svadbu!" oznámila mu a sadli si na gauč.
„To je úžasné! Blahoželám!" povedal s nadšením. Vtom Layla zvážnela.
„Čo plánuješ teraz robiť? Nemôžeš ju ukrývať navždy!"
„Teraz pôjdeme do Írska k Niallovi a potom uvidíme." povedal a pozrel sa na mňa.
„Dobre. Nezabudni pozdraviť Nialla!" pousmiala sa. Ešte chvíľu sa rozprávali.
„Tak ja už pôjdem. Zayn sa o mňa už isto bojí. Sú zlé časy Harry! Dávaj na ňu pozor!" usmiala sa a oboch nás objala.
„Budete mi chýbať! Musíte obaja prísť na svadbu! Mohli by ste prísť o niečo skôr, aby ste nám pomohli s prípravami. Teším sa na vás!" povedala a pred odchodom nás ešte raz objala. Zamávala som jej na rozlúčku.
„Harry ?" povedala som po chvíľke. Ležali sme na jeho posteli, každý na jednom konci. Otočil sa ku mne.
„Čo je ?" spýtal sa.
„Kedy mi to konečne celé vysvetlíš?" vzdychol si.
„Musí to byť teraz?"
„To by bolo dobré." obaja sme sa posadili. Prisunula som sa bližšie k nemu a čakala som.
Nová časť je na svete. Dúfam, že sa vám zapáči. Prosím zahlasujte a napíšte mi komentár. Už teraz ďakujem.
