„No sme tu!" vyhlásila Layla, keď zaparkovala pre nemocnicou. Vošli sme na recepciu a z tadiaľ nás poslali k doktorovi. Zaklopali sme na dvere ambulancie a dvere nám otvorila sestrička s ryšavými vlasmi, veľmi mladá s veľkým sympatickým úsmevom na tvári. Uvítala nás a zaviedla k doktorovi.
„Dobrý deň, dámy! Som doktor Ross!" milo sa predstavil, „Prosím!" povedal a ukázal na operačný stôl, čím naznačil, aby som si sadla. Bol mladý, možno mal 30 rokov. Orieškovo-hnedé vlasy a tmavohnedé oči. Bol celkom vysoký, mohol mať 180 cm. A hlavne bol hrozne sympatický. Aj my sme sa mu zo slušnosti predstavili. Layla sa postavila ku mne z druhej strany. Keď mi vyberal stehy, celý čas ma držala za ruku.
„Hotovo!" povedal a vyzliekol si rukavice. Sadol si za počítač a niečo tam naťukal. Postavil sa a bez toho, aby pýtal nejaké peniaze, vyprevadil nás z ambulancie.
„Pekný deň!" milo poprial a usmieval sa od ucha k uchu.
„Dovidenia! Aj vám!" odzdravili sme mu a odišli. Nasadli sme do auta a vyštartovali.
„Nezájdeme na kávu?" napadlo Layle.
„Poďme!" odpovedala som. Do minúty sme zastavili. Konečne dážď trochu ustál ale vzápätí sa rozpršalo. Našťastie sme stihli dobehnúť do kaviarne. Objednali sme si, a kým sme pili prestalo pršať úplne. Rozhodli sme sa, že sa pôjdeme prejsť po parku. Síce sa nerozjasnilo, bolo príjemne teplo a všade voňal dážď. Vtom som vzadu zbadala dvoch mužov v dlhých čiernych kabátoch a čiernymi klobúkmi, ako sa rýchlo približujú. Ani som to nestihla povedať Layle a jeden ju chytil pod krk. Skríkla som, vzala som nejaký hrubý konár z pod stromu a udrela som ho rovno do hlavy. Zatackal sa dozadu, potriasol hlavou a zasa zaútočil na Laylu. Začala sa s ním biť. Aj by som jej pomohla, síce jej to šlo super, ale na mňa skočil ten druhý chlap a zrazil ma na zem. Hlavou som uhla pred ranou a schytala to len jeho ruka, ktorou vrazil namiesto mňa do betónu. Kolenom som mu tresla do brucha, až zakňučal. Vytrhla som sa mu, vstala som a kopla som doňho.
„Kurva!" zakričal hrubým hlasom. Ľadovými modrými očami na mňa vražedne pozrel. Postavil sa a z kabátu vybral nôž. Uškrnul sa a rozohnal sa. Rýchlo som sa zohla a jeho ruka s nožom mi presvišťali nad hlavou. Zdvihla som sa ale ďalšiemu útoku som sa nestihla uhnúť a porezal ma na rebrách. Nebolo to síce hlboko ale nenormálne to bolelo, až som nemohla dýchať. Odskočila som dozadu a ten druhý ma podkopol. Layla mu vtedy stihla uštedriť poriadnu ranu. Spadla som na chrbát, až mi vybilo dych. Ani som sa nestihla spamätať a už nado mnou stál. Pozrela som na Laylu a ten druhý ju chytil po krk a pritisol o strom, že sa nemohla pohnúť.
„Máš na výber, Smith! Buď pôjdeš s nami sama a Jones nezabijeme....alebo, keď odmietneš, ju zabijeme a ty s nami pôjdeš aj tak." dal ponuku a prehliadal si nôž. Ani jedna možnosť sa mi vôbec nepáčila. Videl, že váham a Laylu viac priškrtil. Moja krv vrela.
„Zhor v pekle ty špina!" povedala som nasratým hlasom. Behom stotiny som vybrala moju pištoľ, nabila a strelila som ho rovno do hlavy. Druhý sa neveriacky pozrel na telo a pustil stisk. Layla to využila a kopla ho do brucha. Hodila som jej zbraň, nabila a z blízka mu strelila rovno do hrude. Vydýchla som a stále som ležala na mokrej zemi. Postavila som sa a s Laylou sme ich dvoch hodili za kríky.
„Poďme!" povedala Layla a rýchlym krokom sme odišli ku autu. Nasadli sme a hneď aj začalo pršať. Celú dobu sme boli ticho, zabraté do vlastných myšlienok. Zbraň som si schovala naspäť do kabáta. Prišlo mi hrozne zle. Neviem či to bolo od hladu alebo od strachu, ale pravdepodobne oboje. Pozerala som von oknom a sledovala kvapky dažďa stekajúce po okne. Vrátili sme sa domov. Všetci štyria sedeli v obývačke a pozerali nejaký film. Vošli sme dnu, zničené, mokré, dodriapané, Layla s roztrhnutým a špinavým tričkom. Ani jedna nemala chuť to teraz niekomu vysvetľovať, celkovo sa s niekým rozprávať.
„Čaute! Ako bolo?" pozdravil Liam a všetci štyria sa s úsmevom na tvári otočili ku nám. Keď nás však uvideli, úsmevy im zmrzli a zostali ako obarený.
„Preboha! To čo sa vám stalo?!" zhrozene sa spýtal Zayn. Nič sme neodpovedali, len sme si vyzuli premočené topánky a vyzliekli kabáty, z ktorých kvapkala voda.
„Sophie! Ty krvácaš!" skríkol Harry. Úplne som na to zabudla. Celý sveter som mala od krvi. Liam sa rozbehol po lekárničku. Bola som taká vyčerpaná, že mi všetko bolo jedno. Otočila som sa a pomaly som šla hore schodmi do izby. Bolo mi všetko jedno, to že sa ma zase pokúsili zabiť, že ja som prvýkrát niekoho zabila, že som bola celá od krvi, a aj to, že krvácanie neustávalo. Jediné, čo som potrebovala bolo vyspať sa. Dovolila som Liamovi mi to aspoň obviazať a prelepiť. Ľahla som si na posteľ a okamžite som zaspala. O tri hodiny som sa zobudila na to, že som nenormálne hladná. Vonku bola silná búrka. Zdvihla som si tričko a pozrela sa na provizórne obviazané rebrá. Prezliekla som si krvavý sveter, hodila som ho do vane, že ho vyperiem neskôr. Dotrepala som sa dole. Boli tu len Harry so Zaynom. Ostatní niekam zmizli. Zamierila som bez nejakého ohlasu do kuchyne a hľadala som niečo jesť. Nič tu nebolo, tak som si len natrela chlieb so syrom. Kým som si to nachystala, tí dvaja sa okolo mňa postavili. Pozrela som na nich a naspäť som sa vrátila k svojej práci. Nič nehovorili len na mňa pozerali. Nechápavo som na nich pozrela, schmatla som tanier a išla som si sadnúť do obývačky. Zayn s Harrym ma nasledovali. Zayn si sadol z ľavej strany a Harry z pravej. Vedela som o čo im ide, ale nikde som sa s vysvetľovaním neponáhľala. Pomaly som si jedla chlieb a pozerala televízor. Už ma nedočkavosťou prepichovali pohľadom. Iba som sa uškrnula a pokračovala som v ignorovaní, v čom som sa doslova vyžívala.
„Kde je Layla?" spýtala som sa nakoniec.
„Išla hneď po tebe spať." oznámil mi Zayn. Zase nastalo ticho. Harry to už nevydržal a zvolal:
„No povie mi už niekto konečne, čo sa kurva stalo?" Prevrátila som očami a uškrnula sa. Pohodlne som sa oprela. Tí dvaja len nedočkavo na mňa pozerali, že čo zo mňa vylezie. Začala som im všetko rozprávať. Ako sme boli v nemocnici, ako sme išli na kávu, ako sme sa išli prejsť a keď som došla k opisu útoku, napli sa ako struny a skoro ani nedýchali.
„Chceli, aby som išla s nimi alebo ublížia Layle."
„Zabijem ich!" nasrato vyhlásil Zayn so zabijáckym plameňom v očiach.
„Zbytočne! Sú mŕtvy!" uzemnila som ho a upokojil sa.
„Bolo to úplne jak z nejakého filmu! Bola si úžasná! Obe si nás zachránila! Vidno, že si dcéra svojich rodičov!" zrazu sa objavila Layla. Ostatok diania sme dopovedali striedavo. Zayn s Harrym boli z toho celí v riti. Dorozprávali sme, no oni vôbec nevedeli čo povedať.
„Waw!" nakoniec povedal Harry.
„Sme na vás hrdý!" dodal Zayn. Harry niekam odbehol a zapár sekúnd sa vrátil s alkoholom a pohármi.
Ahojte lásenky! Je tu ďalšia časť. Po pokojnej časti som sa rozhodla, že príde nejaká akcia. A tak je tu nová časť! Poriadne si ju užite! Nezabudnite mi dať hlas a napísať nejaký komentár, čo sa vám páčilo, pocity z príbehu a tak! Ďakujem za podporu. Ľúbim!
