Napadla ma len jedna možnosť a to, zavolať Harryho. NIE! To nepripadá do úvahy. Čakala som, kedy Harry odíde preč z izby a ja budem môcť vyjsť. Čakala som a už mi začala byť zima.
„Harry, mohol by si už ísť na raňajky?" zakričala som.
„Nie, počkám ťa! Pohni si už!" zakričal a zasmial sa.
„Ale keď ...." nedopovedala som. Dvere sa pootvorili. Harry mi hodil uterák.
„Ďakujem!" povedala som a rýchlo som sa zabalila do uteráka. „Mohol mi doniesť aj oblečenie." pomyslela som si. Zabalená v uteráku som vošla do izby a čo najrýchlejšie som hľadala oblečenie. Nemohla som ho nájsť. Behala som po izbe len v uteráku a on sa na mňa len s úsmevom pozeral. Konečne som to našla! Schmatla som ich a bežala som sa obliecť.
Zišli sme dole a na stole boli už pripravené raňajky. Niall si dal na nich dosť záležať. Keď sme ich dojedli, všetci sme si sadli na terasu a rozprávali sa. Niall navrhol, že nám dnes ukáže pravé írske krčmy. Samozrejme, že sme súhlasili. Ešte dlho sme iba tak sedeli a rozprávali sa.
„Choďte sa prezliecť, pôjdeme!" povedal Niall a vošiel dovnútra. Postavila som sa a prezrela si okolie. Všetko bolo krásne rozkvitnuté, slnko svietilo a bolo príjemne teplo. Keď som sa prezliekla do nových čiernych džínsov a bieleho trička s nápisom, zišla som dole kde už sedeli Niall s Harrym. Po ceste som o niečo zakopla, ale našťastie som nespadla. Obaja sa začali smiať a po chvíli som sa pridala. Išli sme pešo po chodníku, až sme dorazili do prístavu. Bolo to dosť ďaleko od jeho domu, ale stálo to za to. Nebolo tu veľa ľudí, voňalo tu more a všade okolo lietali čajky(alebo čo to bolo za vtáky). Prešli sme skoro celý prístav, až kým Niall nezastavil pri nejakej lodi. Vyskočil na ňu a pozrel sa na nás.
„Táto je moja. Poďte, povozíme sa!" podal mi ruku a pomohol mi vyskočiť. Harry to zvládol aj bez pomoci. Odviazali lano a vyrazili sme. Dlho sme sa vozili a robili rôzne blbosti. Niall sa pozrel na hodinky a prudko zatočil.
„Je čas na obed!" zasmial sa a mieril rovno do prístavu. Nechcelo sa mi ešte odísť, ale už aj ja som začala byť hladná. Zakotvili sme na tom istom mieste. Vystúpili sme a zamierili sme rovno do mesta. O chvíľu sme došli k nejakej reštaurácii.
„Toto je moja najobľúbenejšia reštaurácia v meste!" oznámil Niall a otvoril nám dvere. Dnu to vyzeralo elegantne a zároveň útulne. Sadli sme si za stôl pri obrovskom akváriu. Čašníčka nám priniesla menu a pozdravila Nialla:
„Ahoj Niall! Ako sa máš?" usmiala sa na nás a upravila svoje tmavohnedé vlasy.
„Ahoj Kelly! Mám sa dobre a ty? Chcem ti predstaviť mojich priateľov. Toto je Sophie a toto je Harry." predstavil nás a podali sme si ruky.
Po obede sme si išli zahrať biliard do vedľajšej miestnosti. Bola som dosť v nevýhode, keďže sa mi vkuse pozerali na zadok a veľmi ma to rozptyľovalo. Dohrali sme, keď boli možno dve hodiny. Odišli sme a sadli sme si na nejakú lavičku pri krásnej fontáne. Chvíľu sme len tak sedeli a pozerali na fontánu. Bolo to upokojujúce, čo však sa v okamihu skončilo keď ma Harry s Niallom chytili a odniesli ma do fontány. Skončila som celá mokrá. Začali sme robiť somariny, kým sme všetci neskončili mokrý a celý špinavý. Vrátili sme sa do domu, prezliekli sme sa a odišli sme do krčmy. Už na prvý pohľad vyzerala ako klasická írska krčma zo starých filmov. Vošli sme dnu. Bol tu dlhý barový pult s veľa stoličkami, za pultom boli plné poličky alkoholu, ostatok priestoru zapĺňali stoly a stoličky z dreva. Vyzeralo to úžasne. Nikto tu zatiaľ nebol, okrem barmana, ktorý utieral stoly.
„Slainte!" pozdravil nám. Odzdravili sme mu a sadli sme si za pult. Barman hneď prišiel k baru.
„Trikrát Jameson !" povedal Niall. Nalial nám a hneď sme to vypili. Začali prichádzať ľudia. Zoznámili sme sa a pili sme spolu. Ani neviem kedy začali sme spievať. Každý sa pridal, aj keď málo kto vedel spievať. Niall ma vytiahol tancovať a učil ma nejaký írsky tanec. Bolo to super! Zabávali sme sa skoro do rána. Všetci sme boli úplne na sračky, tak sme si objednali taxík. Dom nebol veľmi ďaleko, ale v tomto stave by sme tam aj tak netrafili. Prišli sme do domu a všetci traja sme sa zvalili na posteľ. Hneď sme zaspali.
Zobudili sme sa o pol tretej poobede. Strašne ma bolela hlava. Harry s Niallom boli na tom rovnako. Dlho sme ležali na posteli, až sa Niall ponúkol, že nám urobí polievku. Ja som sa zatiaľ išla osprchovať, tentoraz som už nič nezabudla. Keď som konečne sa obliekla a vyšla z kúpeľne, Harry stále ležal na posteli a pozeral do stropu. Všimol si ma a vstal. Zišli sme dolu a Niall už naberal polievku. Úžasne voňala.
„Ďakujem! Veľmi mi tá polievka pomohla." povedala som s úsmevom a odniesla som tanier. Úsmev mi opätoval. Celý zvyšok dňa sme len polihovali, pozerali filmy a jedli.
Tma. Nič som nevidela, len tmu. Niekto zakričal. Poznala som ten hlas. Bola to moja mama. Stiahli mi vreco z hlavy a uvidela som ako oproti mne sedia naši priviazaný o stoličky. Nejaká postava za nimi mame zaviazovala ústa. Chcela som k ním prísť, ale nedokázala som sa pohnúť. Ruky aj nohy som mala priviazané o stoličku tak silno, že sa mi skoro neprekrvovali. V miestnosti svietila jedna lampa, naokolo skoro nič nebolo, okrem jedného stola. V rohu boli staré vrecia. Dvere sa rozleteli a všade naokolo sa rozvíril prach. Nejaký ďalší chlap priniesol Harryho a hodil ho na zem. Bol v bezvedomí ale žil. O chvíľu v takom istom stave priniesol aj Nialla. Oboch ich posadili a priviazali. Ten chlap, čo ich priniesol odišiel a zabuchol za sebou dvere. Postava za našimi vytiahla zbraň, vyšla z tieňa a podišla ku mne. Netušila som, kto to je. Harry sa prebral.
„No, keď sme sa tu tak všetci zišli, tak to využijeme. No, ja to využijem!" hnusne sa zasmial a všetkých si nás poobzeral. Strašne som sa bála.
„Kým len začneme? Hmm... Myslím, že ...." nedopovedal ani vetu a zastrelil môjho otca. Zvrieskla som a začala som plakať. Nabil zbraň, namieril a zastrelil aj mamu. Nič horšie sa nemohlo stať. Išiel zas vystreliť ale vtom.....
Celá roztrasená som sa vzbudila. Nado mnou bol Harry. Bola ešte noc.
„Kričala si zo spánku." oznámil mi a sadol si vedľa mňa. Posadila som sa a stále som predýchavala sen. Nemohla som sa prestať triasť ale po chvíli som sa trochu ukľudnila.
„Čo sa ti snívalo?" spýtal sa ma. Nadýchla som sa a povedala som mu celý ten hrozný sen. Na konci som sa rozplakala, proste som to nezastavila. Harry ma objal. Keď som sa ukľudnila, ľahla som si ale bála som sa zaspať. Dlho som sa prevaľovala.
„Harry?" ticho som povedala.
„No?" zaspato mi odpovedal a otočil sa ku mne.
„Nemôžem zaspať." sekane som povedala.
„Poď sem!" zdvihol ruku do vzduchu. Pomaly som sa priblížila a ľahla som si k nemu. Položil na mňa ruku a okamžite zaspal. Po chvíli som zaspala aj ja.
Je to tu! Nová časť je na svete. Svoj názor k nej vyjadrite v komentároch. Za každý komentár a za každý hlas som vám vďačná.