15. Blackpool

181 7 2
                                    

„Harry?" spýtala som sa.

„Áno láska?" oprel sa o zábradlie a pozrel sa na mňa.

„Prosím, vysvetli mi to. Všetko a bez vynechávania vecí." povedala som a tiež som sa oprela o zábradlie. Zhlboka sa nadýchol.

„Vieš, ako som ti hovoril, že som začal pracovať so Zaynom, Niallom, Liamom a Louisom a neskôr sme začali pracovať aj s tvojimi rodičmi. Potom prišli Thompsonovci a celý náš biznis posrali. Hlavný z nich je Paul Thompson. So svojou ženou Barbarou a synom Nicolasom prišli zo severu ale nikto nevie z kadiaľ presne. Najprv prišli len oni, tak sme si mysleli, že sa ich ľahko zbavíme, ale časom prichádzali ich ľudia a začalo to byť nebezpečné pre obe strany. Charlotte nás vtedy zradila a pridala sa k nim. Nevedeli sme o tom, dokým sme sa všetci nestretli v starej továrni. Hádali sme sa ale nestrieľali sme. Vtom sa zjavila Charlotte so zbraňou v ruke a namierila na Louisa. Nechápali sme, čo sa deje. Urobil som veľkú hlúposť a vybral som zbraň. Všetci urobili to isté. Začali sme po sebe kričať, Louis nejako podkopol Charlotte, zletela dolu ale vystrelila. Tvoja mama po nej vystrelila a postrelila ju do ruky. S Nicolasom sme sa začali biť a niekam mi odhodil zbraň. Ani neviem kedy ale vaši ho zastrelili. Už vtedy som vedel, že toto dopadne zle. Nicolas bol ich jediný syn a vaši ho zastrelili." odmlčal sa. Vôbec som nevedela ako mám reagovať, čo mám povedať. Len som stála a počúvala ho.

„Nehovorím, že som to nechcel ale...Neviem. Vtedy si však zavolala, a oni sa o tebe dozvedeli. Stalo sa to približne pred piatimi rokmi. Všetci sme sa stiahli a nastal pokoj. Ja som sa presťahoval tam, kde sme boli ešte pred Írskom. Vaši si založili firmu a snažili sa ťa ochrániť, čo sa im najprv darilo. Ale pred rokom sa začal Paul o teba veľmi zaujímať. Zo začiatku som len na teba dával pozor z diaľky. Až nakoniec som musel nastúpiť do školy, čo nevydržalo dlho, keďže v tú noc som ťa nemal uniesť, ale oni si po teba prišli. A ďalej to už poznáš." dohovoril a nastalo ticho. Bolo počuť len šum mora. Sadla som na lavičku pri zábradlí a pozorovala nekonečnú tmavú hladinu mora. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela som sa na Harryho.

„Ďakujem!" nakoniec som povedala.

„Za čo?" nechápavo sa na mňa pozrel.

„Za to, že si mi konečne všetko povedal." objala som ho. Položil si na mňa hlavu. Po chvíli ma pustil, chytil ma za ruku a spolu sme pozorovali hviezdy. Pol hodinu pred koncom plavby sme pomalým tempom sa vrátili k autu.

O tretej ráno sme sa konečne dostali na cestu. Hneď som zaspala a zobudila som sa až o siedmej. Prekvapivo Harry vôbec nevyzeral unavene.

„Do Blackpoolu sú ešte dve hodiny." oznámil mi. Oprela som sa dozadu a pozorovala som cestu. Zdala sa mi nekonečná, ale konečne sme už prišli do Blackpoolu. Keď sme sa konečne vymotali z mesta, išli sme po úzkej ceste pomedzi stromy. Zastavili sme pred vysokou bránou. Začala sa pomaly otvárať, vošli sme dnu a zavrela sa. Chvíľu sme išli po štrkovitej cestičke pomedzi ešte zelené stromy, až sme došli pred obrovský hnedý dom s bielymi oknami. Pred domom bola zapnutá fontána a všetko bolo pekne upravené. Vystúpili sme z domu, prišli sme k dverám a Harry zazvonil. Dvere sa rozleteli a hnedovlasý chlap sa hneď vrhol na Harryho. Skoro obaja spadli zo schodov. Hneď som vedela, že to bude Liam.

„Ani nevieš ako rád ťa vidím! Ako žiješ?" spýtal sa Liam. Mal na sebe sivé tepláky a biele tričko. Bol super vypracovaný s úžasnými tetovaniami, nižší ako Harry ale o dosť vyšší ako ja.

„Aj ty si mi chýbal Liam! A dobre, ty?" odpovedal mu Harry.

„Fajn!" povedal Liam a obaja sa otočili ku mne.

„Ahoj ja som..." ani som nestihla dopovedať keď...

„Sophie Smith! Konečne som ťa stretol! Som Liam Payne, ale to už asi vieš." zasmial sa a objal ma.

„Hej! Nie tak zhurta!" zasmial sa Harry. Liam ma však pustil až po chvíľke.

„Poďte dnu! Dáte si niečo?" spýtal sa Liam ale aj bez odpovede zobral fľašu koňaku a poháre. Nalial nám a pripili sme si.

„Ty piješ?" udivene sa opýtal Harry.

„Veľmi nie. Ale náš prvý spoločný deň musíme nejako osláviť, nie?" zasmial sa.

„A kde je Cheryl?" spýtal sa Harry po chvíli.

„Musím priznať, že presne neviem. Dosť často niekam zmizne." pokrčil plecami a druhýkrát nalial.

„Ako dlho môžeme u teba zostať?" opýtal sa Harry.

„Koľko chcete!" s úsmevom odpovedal Liam a doniesol jedlo. Do obeda sme sa len rozprávali a popíjali.

„Poďte ukážem vám vašu izbu!" zobrali sme si veci a vliekli sme sa s nimi hore po schodoch. Liam otvoril dvere a vošli sme do veľkej sivo-bielej izby. Vedľa bola kúpeľňa, naproti šatník. Najväčšia tu bola asi posteľ pri ktorej boli z každej strany nočné stolíky. Pod oknom bolo kreslo a na stene oproti posteli bola plazma.

„Prezlečte sa a pôjdeme sa niekde najesť. Pozývam!" oznámil Liam a odišiel. Tašky som hodila k šatníku a zvalila som sa na posteľ. Harry si ľahol ku mne a pobozkal ma. Začalo mi škvŕkať v bruchu. Vstala som a vybrala som si biele rifle s vysokým pasom a čiernu blúzku s odhalenými plecami. Harry na seba hodil iba čierne džínsy a sivé tričko. Zbehli sme dole, kde nás už čakal Liam. Využili sme zatiaľ pekné počasie a išli sme pešo. Došli sme k obrovskej reštaurácii. Vyzerala veľmi honosne a elegantne. Sadli sme si a čašník nám doniesol menu. Kým sme si vyberali, celý čas si ma obzeral. Objednali sme si a síce sa mu veľmi nechcelo, odišiel. Chvíľu sme sa rozprávali a potom nám už doniesli jedlo. Vyzeralo to úžasne a aj to úžasne chutilo. Čašník sa celý čas okolo nás obšmietal a Harry už začínal byť nervózny.

„Dáte si ešte niečo?" spýtal sa a svojími modro-sivými očami ma pozoroval. Harry ma chytil za ruku.

„Nie, ďakujeme!" odpovedal Liam, keď si to všimol. Čašník sa usmial a odišiel. Liama pučilo do smiechu ale udržal to. Zaplatil a odišli sme. Prechádzali sme sa po meste, zašli sme aj do pár obchodov. Približne o tretej sme sa vrátili k Liamovi. Rozhodli sme sa, že si pôjdeme zaplávať. Prezliekli sme sa do plaviek a skočili sme do Liamovho bazénu za domom. 

A je tu nová časť! Trvalo mi to dlhšie, lebo ako som už spomínala, bola som s našimi lyžovať v Alpách. Keď sa vám to páčilo dajte mi hlas a svoje názory napíšte do komentárov! Dúfam, že ste si užili prvý jarný deň, aj keď tak veľmi nevyzeral. Ľúbim vás!

WHY ME?Where stories live. Discover now