„Čo tu vlastne robíš?" spýtala som sa.
„Pán Thompson ma pozval na slávnosť pre jeho nájdenú dcéru." odpovedal mi a zadíval sa na mňa.
„A ty..."
„Seňorita, je čas!" zakričal Lorenzo zdola. Shawn ani nestihol dokončiť čo chcel dopovedať.
„Ešte sa uvidíme! Teraz musím ísť!" zvolala som počas toho ako som rýchlo išla za Lorenzom.
„Tu ste!" usmial sa Lorenzo, keď som k nemu pribehla. Pousmiala som sa a ponúkol mi rameno. Chytila som sa ho a odišli sme do sály. Pred dverami sme zastali.
„Ste nervózna?" spýtal sa keď si všimol môj zdesený pohľad upierajúci sa na dvere.
„Trochu!" odpovedala som síce mi srdce bilo o stošesť. Usmial sa a chystal sa niečo povedať ale už to nestihol. Dvere sa otvorili. V miestnosti bolo možno 15 ľudí. Všetci upierali oči na mňa. Lorenzo ma odprevadil k Paulovi.
„Vážení páni, vážené dámy! Predstavujem vám moju dcéru Isabelle Rose Thompson!" hrubým hlasom prehovoril Paul a hrdo sa usmieval. Vôbec som nevedela čo mám robiť, tak som sa len pofidérne usmievala. Pozrela som na Barbaru, ktorej tiekli slzy po tvári a usmievala sa.
„Je mi veľmi ľúto, že tento okamih nemôže môj syn Nicolas zdieľať s nami. Preto poprosím pred tým ako začneme, minútu ticha na pamiatku Nicolasa." dopovedal Paul. Všetci zavreli oči a sklopili zrak. Po minúte ticha sa Paul zhlboka nadýchol až som cítila jeho smútok. Všetkým bolo do plaču, dokonca aj mne, aj keď som Nicolasa nemala šancu poznať. Ktovie aké by to bolo, keby ma nikdy nezobrali Smithovci.
„Tak, dnes sme sa tu všetci stretli, aby sme Isabelle oficiálne prijali do rodiny a tým nemyslím len pokrvnej rodiny ale aj mafiánskej rodiny." všetci v miestnosti sa uškrnuli a väčšmi sa na mňa pozreli. Nejaký chlap prikročil k Paulovi a podal mu malú čiernu krabičku. Paul prikývol hlavou a chlap odišiel. Otvoril krabičku a zadíval sa do jej vnútra.
„Tento prsteň je znak našej rodiny." povedal nahlas a pozrel sa na mňa.
„Isabelle Rose Thompson, prisaháš, že budeš verná každému v tejto miestnosti, budeš ho ochraňovať a ctiť si ho?" v duchu som znervóznela ale nedala som to na sebe poznať.
„Prisahám!" rozhodne som povedala. Všetci sa usmiali a Paul ku mne podišiel.
„V tom prípade, vítame ťa v našej rodine! Prisaháme ti vernosť, ochranu a budeme si ťa vážiť až do konca!" vodcovským hlasom rozhodol Paul a na prst mi dal zlatý prsteň pripomínajúci ružu, v strede ktorej bol usadený čierny diamant. Bol nádherný!
„Ďakujem!" povedala som otočená smerom k Paulovi a Barbare. Objala som Paula a následne Barbaru. Zaliala ma vlna šťastia.
„Takže sa znova vidíme!" povedal niekto spoza môjho chrbta. Otočila som sa a uvidela som Michaela.
„Ale teraz aspoň viem kto je Isabelle Rose Thompson!" podotkla som a zasmial sa.
„Som rád, že si sa rozhodla takto! Dúfal som v to, odkedy mi Paul volal a všetko mi porozprával. Inak počul som o tebe veľa dobrých vecí! Raz si to preverím!" žmurkol na mňa a zasa sa zasmial. Usmiala som sa. Prišli ku nám aj Paul s Barbarou. Až teraz som sa nejak zamerala na Barbarine krásne šaty. Fakt má dobrý vkus. Šaty mali tmavomodrú oblohu a pripomínali nočnú oblohu. Pri pase sa trblietali a postupne sa strácali smerom k zemi. Hore mala jemnú čipku, ktorá tomu dodávala ešte väčšiu eleganciu.
„Michael ustúp mi z cesty! Chcem konečne vidieť moju vnučku!" odstrkla Michaela a zrazu predo mnou stála staršia žena v mojej výške s tmavohnedými vlasmi a na sebe mala krvavo červené šaty. Najprv si ma obzrela skúmavým pohľadom. Znervóznela som, keď sa iba pozerala bez nejakej známky emócii v tvári. Vtom sa naraz usmiala.
„Je krásna po tebe Barbara a tie oči! Ach... Tie oči sú ako tvoje syn môj!" povedala a mne odľahlo. Vyzerala, že jej je do plaču, no iba sa usmievala.
„Som Aline!" predstavila sa.
„Ó mio dio! Isabelle! Tak rád ťa spoznávam! Volám sa Vito, som Aliin manžel a tvoj dedo!" celý nadšený sa so mnou zoznámil. Mal chrapľavý hlas a bol ako každý oblečený v čiernom obleku. Potriasli sme si rukami. Postupne tu začali prichádzať aj ostatní. Predstavili mi aj mojich druhých starých rodičov. Anastasiu a Georga. Potom mi Paul spolu s Michaelom predstavili svoju sestru Lucy. Bola mladšia ako Paul ale staršia od Michaela. Tmavohnedé vlasy mala zopnuté do nejakého zaujímavého účesu a modré oči jej žiarivo svietili. Zoznámila ma aj s jej manželom Ryanom Adamsonom. Bol tam aj Shawn, ktorý, ako som sa dozvedela, bol jeden z najváženejších obchodných partnerov a dobrý rodinný priateľ. Paul ma zoznámil aj s jeho mužmi. Každý z jeho mužov, jeho osobných zabijakov a hlavných mafiánskych bossov hovorili o historkách, ktoré o mne počuli. Vôbec som netušila o čo sa jedná. Nedalo mi to.
„Prečo všetci spomínajú, že o mne už počuli všelijaké historky?" potichu som sa spýtala Paula keď nikto nebol poblízku.
„Medzi ľuďmi sa rýchlo roznieslo, že akési dievča zabilo jedných z najlepších zabijakov na svete. To sa len tak často nevidí. A vôbec..." nedopovedal lebo sa k nám priblížil Michael.
„Smiem si so svojou neterou zatancovať?" šarmantne sa opýtal a ladne sa uklonil. Usmiala som sa.
„Bude mi potešením!" prijala som pozvanie. Musím uznať, že tancoval dobre. Postupne som si zatancovala s každým chlapom a podľa toho som usúdila, že mafiáni aj cez tie všetky kruté veci sú skvelí tanečníci a čo viac, ctia si svoju rodinu. Celá slávnosť prebehla v dobrej nálade.
On- rozprávanie
Niekto zaklopal na dvere. Layla sa pozrela na Zayna a on kývol plecami. Otvorila dvere a tam stál Harry. Vyzeral ako zúfalá kôpka nešťastia.
„Čo sa stalo?" prestrašene sa spýtala Layla a vtiahla ho dnu.
„Ona odišla. Prosto utiekla." skleslo začal Harry.
„Skúšali ste sa jej dovolať?" opýtal sa Zayn.
„Simku nechala doma a vypla aj všetky možné spôsoby ako ju vyhľadať."
„Nikto ju od vtedy nevidel? Ani nevedia kam šla?" snažila sa Layla niečo vymyslieť. Harry len pokrútil hlavou. Pohľad naňho privádzal do zúfalstva. Nastalo ťaživé ticho a všetci sa snažili niečo vymyslieť.
„Pozri, možno budeme mať šťastie a niekde ju stretneš. Alebo možno sa objaví niekto, kto o nej niečo bude vedieť. Preto určite pôjdeš na ples!" rozkázala Layla. Harry so Zaynom nadvihli obočie a pozreli sa na seba.
„Je to jediná šanca ako ju nájsť!" povedala Layla, keď si všimla tie ich nedôverčivé pohľady.
„No dobre!" vzdal sa Harry a oprel sa o kreslo.
Na začiatok vám chcem poďakovať za tisíc pozretí a za celkovú podporu! No a preto tu máte ďalšiu časť. Dúfam, že sa vám páčila. Nezabudnite zahlasovať pre túto časť a aj pre ostatné ak ste to zatiaľ nerobili. Napíšte aj do komentárov čo sa vám páčilo alebo nepáčilo. Ľúbim vás!
