Isabelle/ Sophie:
Ráno som sa len tak povaľovala po posteli, prezerala si prsteň a rozmýšľala o všelijakých hlúpostiach len aby som sa ubránila myšlienkam na Harryho a ostatných. Tak ma napadlo, že by som si niekam vyšla do mesta. Obliekla som sa a zišla dole. Paul s Barbarou tu neboli. Vybrala som si z chladničky jogurt, vyskočila som na linku a začala som raňajkovať.
„Dobré ráno Isabelle!" pozdravil mi Shawn a vrátil ma do reality.
„Dobré!" odzdravila som.
„Aké máš na dnes plány?" spýtal sa a sadol si na barovú stoličku oproti mne.
„Chcela by som niekam zájsť, prejsť sa a tak. Prečo sa pýtaš?"
„Paul s Barbarou dnes leteli do Sankt Peterburgu kvôli príprave plesu a požiadali ma aby som ti robil spoločnosť. Tak som tu!" usmial sa a bolo na ňom vidno, že sa z toho potešil.
„Uhm!" dojedla som jogurt a zoskočila z linky.
„Tak kde dnes chceš zájsť?" opýtal sa po chvíli.
„Aké mám možnosti?"
„Všetky, len aby sme boli do večera tu!" povedal a pozrel sa na mňa.
„To znie dobre! Nezájdeme do Londýna? Viem, že som tam žila 20 rokov ale nikdy som nebola dnu v Buckinghamskom paláci! Nezájdeme?" navrhla som.
„Nebojíš sa, že stretneš niekoho nechceného?" uškrnul sa.
„Nie! Veď som predsa už oficiálne Thompsonová!" vystrela som ruku s prsteňom rovno pred neho a vykúzlila som nebezpečný úsmev.
„Tak potom na čo čakáme? Ideme!" rozhodol Shawn. Ešte som na seba hodila niečo elegantnejšie a vyrazili sme. Shawnovým bugatti sme dorazili na súkromné letisko. Odleteli sme a za hodinu sme už pristáli v upršanom Londýne. Po návšteve paláca, kde sme sa stretli s kráľovnou, ktorú Shawn na podiv poznal a nezabudol ma s ňou zoznámiť aj mňa, čo ma veľmi potešilo. Samozrejme poznala aj celú rodinu Thompsonovcov. So Shawnom sme sa rozhodli, že keď už sme v Londýne, tak si urobíme menší prehliadkový trip. Povozili sme sa na London Eye, zašli sme na prehliadku Tower of London a nechýbala prechádzka po Tower Bridge. Shawn nám zohnal aj lístky na futbalový zápas, kde sme sa nakričali a nažrali jak svine. Za tento jeden deň sa z nás stali veľmi dobrí priatelia. Na obed sme si zašli na neďalekú farmu, kde výborne varili. Po obede sme si celú farmu prezreli a pritom sme robili rôzne hovadiny. Začali sme sa navzájom naháňať s ovcami, až to skončilo tak, že so Shawnom sme sa váľali v blate. Požiadali sme o nejaké čisté oblečenie a odišli sme. Ako posledné sme sa rozhodli, že sa prejdeme po parku. Išli sme po cestičke pomedzi aleje stromov, keď som musela zastať. Na lavičke o pár metrov ďalej sedel Harry. Srdce sa mi od zúrivosti rozbúchalo.
„Čo sa deje?" spýtal sa Shawn, no ja som ho nevnímala. V očiach sa mi nebezpečne zablýskalo. Celá som sa roztriasla a nedokázala som sa pohnúť. Mala som sto chutí ho umlátiť, vykričať sa alebo niečo spraviť. Ale...Keď to spravím, môžu ma nejako nájsť. NIE! Zvrtla som sa na opätku a rýchlym krokom som sa od neho vzďaľovala.
„Isabelle! Počkaj! Čo sa stalo?" zvolal na mňa Shawn a dobehol ma. Chytil ma za ruku a snažil sa ma zastaviť, no ja som uháňala preč.
„Poďme!" rozkázala som. Cítila som z neho, aký je zmätený, ale neprotestoval, za čo som mu bola vďačná. Už som videla auto, tak som ešte viac zrýchlila. Otočila som sa, no to som nemala robiť. Harry ma sledoval a keď uvidel moju tvár ešte viac zrýchlil až bežal.
