„Hotovo!" vyhlásil Liam. Objala som ho a poďakovala som mu. Rukou ma chytil okolo ramien a spolu sme vyšli von. Až teraz som si poriadne uvedomila, ako fantasticky Liam vonia. Čakala som, že Harry bude trochu žiarliť ale nevyzeral tak. Stál pri aute a usmieval sa od ucha k uchu.
„Stále obdivujem ženy, ktoré vôbec dokážu stáť na takých vysokých opätkoch. Ako to robíte?" nechápavo poznamenal a pohľadom na premeriaval. Iba som pokrčila plecami a usmiala sa. Počkali sme ešte na ostatných a presunuli sme sa do baru. Tento bar bol veľmi priestranný a vyzeral dosť honosne. Kým som si obzerala celý bar, ani som nezaregistrovala, kedy sme si sadli za stôl. Naspäť do reality ma vrátil iba Niall:
„Sophie! Nebudem ten pohár držať donekonečna!" zasmial sa na mojom prekvapenom výraze. Štrngli sme si a párty sa mohla začať. Po pár pohárikoch sa Louis vyštveral na stôl, začal tancovať svoje tanečky. Snažil sa urobiť piruettu ale namiesto toho zletel zo stola. Zvalil pri tom ďalších piatich ľudí, z ktorých jediný známi človek bol Zayn. Ostatný boli iba úbohí okoloidúci ľudia, ktorí sa ocitli na zlom mieste v zlom čase. Našťastie boli všetci na mol a začali sa nahlas smiať. Zdvihli sa zo zeme, pričom sa skoro zase pováľali. Rozhodli sme sa, že si zahráme jednu hru, ktorá už ani neviem ako sa volá. Postavili sme poháre s alkoholom do akoby pyramídy a zobrali sme pingpongovú loptičku. Zaujímalo by ma, z kade stále také veci vytiahnu. Postavili sme sa ku stolu a snažili sme sa trafiť loptičku do jedného z pohárov po odbití od stola. Keď niekto netrafil, dostal nejaký trest. Keď nás to omrzelo, súťažili sme s ostatnými v rôznych challengiach. Boli to rôzne hovadiny, ako napríklad kto lepšie zatancuje havajské tance na barovom stole, zostrelí viac fliaš s pomocou biliardových gúľ alebo kto rýchlejšie niečo zje alebo vypije. Boli však aj také ako kto viac udvihne, spraví viac klikov a podobne. Potom sa strhla priateľská bitka. Harry vzal biliardovú palicu do ruky a buchol ňou o zem. Všetci odrazu stíchli a ustúpili od neho. Ja som sa ani nepohla. Uškrnula som sa, ladne som sa otočila, pristúpila som k biliardu, vytiahla poslednú nepolámanú palicu a postavila som sa oproti Harrymu. Zdvihol obočie a pohŕdavo na mňa pozrel.
„Pff..." odfrkol si a uškrnul sa na mňa.
„BOJ!" skríkol niekto zozadu. Pridali sa k nemu všetci, medzi ktorými som si všimla Laylu.
„Nakop mu zadok!" zakričala a pokračovala s ostatnými. Usmiala som sa a naraz sme vykročili oproti sebe. Začali sme sa biť a musím uznať, že to bolo super. Tresol ma po riti a zozadu ma chytil, že som sa veľmi neohla pohnúť. Buchla som ho lakťom, síce jemne ale stačilo to aby povolil. Otočila som sa a pobozkala som ho. Ostatní začali niečo kričať a neskôr sa to preladilo na spev. Domov sme sa vrátili až okolo rána.
Zobudila som sa v šatníku v Liamovej spálni. Ešte som sa aj strepala na zem pri snahe dostať sa z masy oblečenia von. Samozrejme! Vonku síce nepršalo ale bolo zamračené. Môj pohľad sa však zameral na Liama zabaleného v dvoch vrstvách záclon. Z ich obrovskej postele boli porozhadzované všetky veci, okrem jednej paplónovej obliečky, v ktorej namiesto paplóna, bola schúlená Cheryl. Ešte by ma zaujímalo, prečo som z boku celá špinavá. Vyzerá to jak paradajková šťava so syrom alebo niečo podobné. Dotackala som sa k dverám od našej spálne, aby som sa prezliekla. Po celej chodbe bolo porozhadzované rôzne oblečenie. Dúfam, že nie je moje. Nevšimla som si Nialla pod tou hŕbou oblečenia a zakopla som o neho. On sa len prevalil na druhý bok, pritiahol si kôpku nejakých tričiek a spal ďalej. Konečne som došla do spálne. Nikto tu nebol. Vyzliekla som si špinavé rifle a išla som ich aspoň namočiť do vody. V kúpeľni na koberčeku ležal Harry s kúpacou čiapkou na hlave a túlil sa s kúpacími kačičkami. Vyzeralo to nesmierne komicky ale zároveň rozkošne. Rifle som len hodila do umývadla, vydrhla čo sa dalo a prevesila som ich na radiátor. Prezliekla som sa a išla som niečo zjesť. Louis mal do svojej izby dokorán otvorené dvere. Ani som nemusela chodiť dnu a videla som Louisa s nejakým hnedovlasým dievčaťom. Počkať čo? Kto je to? Nechcela som však ísť dnu a preskúmať to ako nejaký úchylák, tak so pokračovala vo svojej ceste do kuchyne. Na schodoch som sa ešte potkla o Laylu, ktorá objímala zábradlie. Zostala som stáť pre kuchyňou s otvorenými ústami. Vyzeralo to tu ako po nejakom brutálne krvavom rituále. Všade bola, už trochu prischnutá, tmavočervená omáčka. Ani som sa nemala ako dostať ku servítkam, keďže boli na druhej strane. Nejako som to preskočila a až teraz som si všimla na stole lyžičky, poukladané do tvaru kríža. Z druhej strany stola ležal Zayn a v každej ruke držal panvicu. Radšej som sa nad tým ani nezamýšľala. Urobila som si malé raňajky, prehltla tabletku a sadla som si za obrovský jedálenský stôl. Ostatným som raňajky neurobila. Zbytočne! Aj tak nikto tak skoro nevstane a dovtedy by vychladli. Odniesla som tanier naspäť do kuchyne. Bola som ešte unavená ale nie na toľko, aby som dokázala zaspať. Vonku začalo pršať. Schmatla som deku aj nejakú knižku a uvelebila som sa na pohovke pod prístreškom. Konečne poriadny relax! Dážď ukľudňujúco padal na strechu, deka ma príjemne hriala, popíjala som čaj a čítala knihu. Bola to celkom tenká kniha, tak som ju rýchlo prečítala. Svoju polohu som však nezmenila. Zadívala som sa do dažďa a rozmýšľala som nad tým všetkým, čo sa stalo. Až teraz na mňa doľahlo, ako veľmi mi chýba moja rodina. Z tých všetkých myšlienok som nakoniec zaspala.
Zobudila som sa až večer prikrytá ešte jednou prikrývkou. Už síce nepršalo ale mraky prezrádzali, že ešte jedna búrka na nás čaká. Posadila som sa. Dosť sa ochladilo.
„Ty si si teda riadne pospala!" ozval sa chrapľavý hlas. Skoro som vyskočila z kože. Ako to, že som si nikoho nevšimla? V rohu sa niekto pohol. Takmer nič som nevidela.
„Je milé vidieť ťa po toľkom čase." pokračoval a až teraz som si uvedomila, že vôbec netuším, kto to je. Pritisla som sa ešte viac k pohovke.
„Poslednú dobu som sa už začal báť, že ťa ani nenechajú samú." zkonštatoval a od strachu ma zmrazilo. Musela som nabrať odvahu.
„Kto ste?" spýtala som sa. Vstal, schmatol stoličku, presunul ju bližšie ku mne a sadol si.
„Som Paul Thompson!"
Ahojte lásky moje! Ospravedlňujem sa vám za to, že dlhšie som nič nevydala. Dúfam, že ďalšiu časť napíšem čo najskôr, aby som vám to vynahradila. Ak sa vám táto časť páčila, dajte hlas a napíšte čo sa vám na nej páčilo/nepáčilo a čítajte tento príbeh naďalej. Ľuubim vás!
