Okamžite som vstala a vrhla sa k Harrymu . Chcela som ho objať ale rozmyslela som si to. Zostala som stáť pri ňom a dívala som sa na Charlottine telo. Prišlo mi hrozne zle , až som mala pocit , že odpadnem.
„Kto to bol? Prečo ma chcela zabiť?" povedala som roztraseným hlasom.
„Poviem ti to v aute. Teraz ju musíme z tadiaľ dostať. Ja ju odnesiem a ty to tu poutieraj, a ten nôž si nechaj!" navrhol mi a prevesil si Charlotte cez rameno. Nôž som si dala za okraj nohavíc, poutierala som všetky dlaždice od krvi a nakoniec som umyla seba. Vyzerala som hrozne. Bola som unavená, špinavá, v roztrhaných legínach a bielom tričku špinavého od krvi a od všetkého možného. Konečne som vyšla von a hľadala som Harryho. Nikde som ho nevidela. Začala som sa báť.
„Čo keď ma tu nechal ?!" nervózne som sa spýtala samej seba. Obišla som celú pumpu a nikde nikoho. Nemohla som tomu uveriť. Rozhodla som sa , že pôjdem po ceste, možno je tu v blízkosti nejaké mesto. Bola som na neho veľmi naštvaná.
„Najprv ma unesie, zavrie ma v nejakej starej chate samú v tme, nakoniec ma chce zabiť nejaká jeho známa, potom ma zachráni a nakoniec ma nechá samú na nejakej pumpe! A keď sa na niečo spýtam, tak : poviem ti to potom !" hovorila som si po ceste a posledné slová som povedala najviac ironicky ako sa dalo. Po minútach sťažovania sa, som konečne uvidela malé mesto. Moja iskrička nádeje vzplanula . Možno sa konečne dostanem domov! Išla som po chodníku. Nebolo tu veľa ľudí. Nemala som žiadne peniaze a potrebovala som si zavolať alebo sa najesť. Začalo pršať. To bolo to posledné, čo som chcela. Rozmýšľala som , kde sa skryjem ale všetko bolo zatvorené. Pozrela som sa na cestu a oči sa mi rozžiarili. Ležalo tam 10 eur. Rýchlo som sa za nimi rozbehla a vzala som ich do ruky. Boli už rozmočené ale dali sa použiť. Hľadala som nejakú reštauráciu a nakoniec som ju našla. Od radosti som podskočila a rovno som tam zamierila. Vošla som dnu a tiekla zo mňa voda. Okamžite ku mne pribehla nejaká pani.
„Preboha! Veď si celá premočená! Poď so mnou, usuším ťa a dám ti nejaké oblečenie." povedala a už ma ťahala hore schodmi. Otvorila dvere od izby a poslala ma do kúpeľne. Bolo tu príjemne teplo. Žena vošla s uterákom a kôpkou nejakých vecí. Podala mi ich a zapla vodu.
Keď vaňa bola plná , naliala tam šampón a povedala mi:
„Poriadne sa umy, obleč sa a príď dolu sa najesť." usmiala sa.
„Veľmi vám ďakujem !" opätovala som jej úsmev a odišla. Moje telo sa konečne upokojilo. Takto dobre mi nebolo už veľmi dlho. Keď už mi začalo veľmi škvŕkať v bruchu, vyliezla som z vane a obliekla som sa. Šaty mi boli veľké a vyzerala som v nich dosť komicky, ale nevadilo to. Zišla som dole a sadla som si za stôl. Žena predo mňa postavila tanier plný jedla. Bolo tam mäso, zemiaky, nejaký šalát a kôpka ryže. Hneď som sa do toho pustila.
Keď všetci hostia odišli, sadla si ku mne a predstavila sa : „ Som Maria. A ty sa ako voláš?"
„Sophie, teší ma! Prepáčte, ale nemám dostatok peňazí." povedala som trochu zahanbene.
„To nevadí." veľmi mi odľahlo. Usmiala som sa na ňu. Ona mi úsmev opätovala ale vzápätí jej úsmev zamrzol. Zarazila som sa a nechápavo som na ňu pozrela.
„Ahoj, Harry !" povedala a zmrazilo ma. Pomaly som sa otočila a pozrela som sa naňho.
„Ahoj, Maria!" odpovedal jej a otočil sa na mňa.
„Si normálna?! Vieš ako dlho som ťa hľadal?" začal na mňa kričať a ja som sa postavila.
„Ja či som normálna?! Veď si ma nechal samú na nejakej debilnej pumpe!" kričala som naňho. On si ma prehliadol a začal sa smiať. Zamračila som sa.
„Vyzeráš hrozne! Maria, to si jej dala ty?" ešte nikdy som ho nepočula sa tak smiať.
„Čo sa ti nepáči? Tie šaty som nosila keď som bola mladšia." zamračila sa ale zároveň sa pousmiala. Harry sa trochu upokojil a odišiel s Mariou do vedľajšej miestnosti. Nič som nepočula, tak som išla hore do izby a ľahla som si na posteľ. Zaspala som. Zobudila som sa o pol noci a zišla som do kuchyne. Za stolom sedel Harry a pil čaj.
„Prečo nespíš?" spýtal sa.
„Prišla som sa napiť. A ty tu čo robíš?"
„Rozmýšľam." povedal a hrnček si prisunul si k sebe. Napustila som si vodu a prisadla som si k nemu. Mala som veľa otázok a nevedela som, čo sa mám spýtať ako prvé.
„Volala sa Charlotte Wood." začal sám od seba.
„Niekedy sme spolu pracovali. Ona bola nováčik a mňa poverili ju strážiť. Po čase sme sa stali priateľmi a ona nás zradila. Tak ma to ranilo, že som sa jej pomstil. Skončila vo väzení. Odvtedy som ju nevidel." povedal a odpil z čaju.
„Ale prečo ma chcela zabiť?" spýtala som sa.
„To ti neviem vysvetliť." odpovedal a pozrel sa mi do očí. Vedela som, že na túto otázku mi neodpovie.
„Kde ste spolu robili?" bola to divná otázka ale musela som vedieť odpoveď.
„To ti nemôžem povedať!"
„Ale prečo nie? Harry , Charlotte ma chcela zabiť! A ty mi nechceš nič povedať!" začala som dvíhať hlas a vstala som.
„Poviem ti to zajtra , dobre?" povedal a ja som si sadla.
„Dobre. Povieš mi aspoň odkiaľ poznáš Mariu?" opýtala som sa a dúfala som, že sa dozviem aspoň niečo.
„Robil som v tejto reštaurácii. S Mariou sme sa veľmi spriatelili. Potom som odišiel do Londýna. Keď mi bolo najhoršie, ona ma podržala a ja som jej za to veľmi vďačný." pousmial sa a chvíľu bolo ticho.
„A čo teraz? Čo bude so mnou? Prečo sa nemôžem vrátiť domov?" myslela som, že sa rozplačem.
„Doma to teraz pre teba nie je bezpečné. Zajtra odchádzame do Írska. Teraz ideme spať." povedal a vstal od stola. Nasledovala som ho a vyšli sme po schodoch. Vošla som do izby a ľahla si na posteľ. Čakala som, že Harry odíde ale on si vyzliekol tričko a ľahol si na druhý koniec postele. Nechápavo som sa naňho pozrela.
„Čo to robíš?" nechápavo som sa ho spýtala. Otočil sa na mňa.
„Snažím sa zaspať. Dobrú noc!" prevrátil sa do predošlej polohy a zaspal. Po chvíli som zaspala tiež.
Zobudila som sa na spadnutie panvice. Vonku stále pršalo. Stále som mala oblečené tie hrozné šaty ale neriešila som to. Zišla som dole. Harry už raňajkoval a Maria chodila po kuchyni.
„Dobré ráno!" povedala som ešte stále trochu zaspato.
„Dobré ránko Sophie! Ako si sa vyspala?" milo povedala Maria a na stôl mi položila tanier s lievancami.
„Ďakujem a spalo sa mi dobre." sadla som za stôl a začala jesť. Harry vstal a povedal mi: „Najedz sa a pôjdeme!" Prikývla som.Po raňajkách sme sa rozlúčili s Mariou, nasadli sme do auta a vyrazili sme.
Dúfam, že sa vám aj táto časť páčila. Budem rada, keď mi zanecháte hlas a napíšete mi komentár. Ďakujem všetkým, ktorí ma podporia.
