(Ne)správna láska

Časť Siedma

"Vraj sme súrodenci. Dvojičky. Aspoň to tvrdí matka," mykla plecom a znova pozrela letmo na Natsukia.

"Dvojičky?" zvýskla Lisa nahlas, že sa všetci po nej pozreli. Tá si rýchlo zakryla ústa dlaňou. Ešte chvíľu bolo ticho, potom sa znova rozprúdili rozhovory.

"Dvojičky?" zopakovala šepotom. Pomaly som prikývla. Cítila som, že Natsukio nás začal opatrne pozorovať.

"Síce, ako si vás dvoch porovnávam, vyzeráte dosť podobne," odvetila pošepky a pokývala uznanlivo hlavou.

"Možno je to pravda, možno si iba matka vymýšľa. Ale, tak či tak, mi zostalo na krku niečo ako súrodenec," povzdychla som si nespokojne.

"Len niečo, ako súrodenec?" otočil sa na nás Natsukio. Ani som si nevšimla, že sa rozpustila skupinka dievčat okolo Natsukia. Okamžite som zacítila nevraživé pohľady dievčat.

"Len ako. Nežiješ so mnou od mala a svojej mame už veľmi neverím," odvrkla som a zamračila sa na neho.

"Prečo si taká nepriateľská?" zaskučal ako ranené šteňa. Zazrela som po ňom. Áno, len naďalej rob zo seba neviniatko, pomyslím si dosť mrzuto. Lisa nás pozorovala.

"Prečo by som mala byť milá, keď si sa mi vtrel do života?!" zavrčala som na neho nevraživo. Už je mi jedno, čo si myslí celá moja trieda. Fakt ho nenávidím a podľa toho sa budem správať.

"Ja som sa ti nechcel vtrieť do života! Iba som našiel konečne svoju rodinu!" bol naozaj dobrý herec. To som musela uznať. Lenže keď ste boli v záchvate hnevu, tak nedokázali ste oceniť kvalitu hraného divadla.

"Nehraj sa tu na neviniatko! Tebe je úplne jedno, či máš rodinu alebo nie!" zvýšila som hlas a prudko sa postavila.

"Nedokážeš sa vcítiť do mňa! Ty si celý čas žila so svojou ozajstnou rodinou! Ja som žil v detskom domove!" už aj on zvýšila hlas a postavil sa. Bol o dosť vyšší, takže naša hádka mohla vyzerať komicky. Vyhŕkli mu slzy z očí, čo ma zarazilo a tým som mu nahrala do kariet. V očiach sa mu mihlo víťazstvo. Znechutene som odfrkla. Bol príliš prefíkaný.

"Ts," len znova som odfrkla a posadila sa pomaly. Natsukiovi sa v očiach stále ligotali falošné slzy. Posadil sa tiež na stoličku. V triede vládlo ticho po našej hádke. Zrazu sa rozhostil šum. Mala som taký zlý pocit, že témou tých šuškánd sme práve my dvaja.

"Takže ty si ten chalan, na ktorého nadával Ari," ozvala sa Lisa, keď sa v triede už normálne nahlas rozprávalo.

"Kto na mňa nadával?" nechápavo sa na Lisu otočil Natsukio.

"Ari, môj brat," snažila sa to vysvetliť. Ja som si len povzdychla. Ona nikdy nebola dobrá osoba pre vysvetľovanie.

"Ten chalan, čo bol včera s nami sa volá Arian. Lisa je jeho sestra," chopila som sa toho vysvetľovania radšej ja.

"Takže on," poznamenal sprvu neutrálne, ale v očiach sa mu mihla nevraživosť. To sa nedalo si nevšimnúť.