"Hachi," počula som zo sna. "Hachi. Ha."
Prevalila som sa na druhý bok so skučaním.
"Ha, prosím," bol to mužský hlas. Bolo mi to divné.
"Hachi. Chcem sa porozprávať," došlo mi, že je to Arian.
"Čo je?" zaskučala som znova.
"Poď so mnou," šepol potichu, asi aby nezobudil Lisu.
"Povedz to teraz. Koľko je hodín?" mrmlala som rozospato.
"Asi nejako pred piatou. Idem na brigádu," odpovedal mi. Znel dosť prebudene na to, že ani nie pred štyrmi hodinami šiel spať.
"Tak čo chceš?" položila som si predlaktie cez oči.
"Iba, že dnes ideš domov, že?" spýtal sa ma. Mala som pocit, že je priamo nado mnou, ale nevidela som ho.
"Hej, ale to sa ešte uvidíme predtým," odbila som ho. Zaspávala som.
"Ja viem, ale aj tak. Aspoň kúsok o samote, prosím," v jeho hlase zaznel smútok.
"Arian, nechaj ma tak. Netlač na pílu," bola som udivená, že som rozospatá dokázala vylúdiť niečo také.
"Prepáč, Ha. Ale bojím sa straty," až zachripel mu hlas. Neplakal náhodou? Bola moja ospalá myšlienka.
"Tým, že budeš na niekoho tlačiť, stratíš ho omnoho skôr," zakročila rázne Lisa.
"Ty si bola hore?" preskočil mu hlas vyššie. Aj mňa to prekvapilo.
"Už odvtedy, ako si ju budil dobrých päť minút, len som nechcela zasahovať. Teraz si však prekročil aj moje hranice. Nechaj Hachi tak. Nenúť ju vybrať si, iba si to zhoršíš," hovorila potichu, ale v hlase znela agresivita.
"Dobre," šepol porazene.Náhle izba upadla do ticha, keď Arian zabuchol dverami.
"Ďakujem," zamrmlala som.
"To nič. Aj mňa to už štvalo, hoci je to môj brat," len sa prehodila na druhý bok. To som usúdila podľa zvuku.
"Máš čas do večera," ešte dodala Lisa.
"Mám ťa rada," pousmiala som sa.
"Ja viem," vydala zvuky podobné dusenému smiechu.
"To je dobre."
YOU ARE READING
(Ne)správna láska
RomanceMôj život bol bordel aj predtým, než sa zjavil on. Ten, ktorého nikto nehľadal, ale predsa vtrhol do môjho života. Zrazu som sa ocitla medzi dvoma mlynskými kameňmi. Buď on alebo on. Buď Arian alebo Natsukio. Koho vybrať? Volám sa Hachiko a som basg...
