(Ne)správna láska

Časť Tridsiata druhá

"Pred čím ťa zachránila?"

Odpoveďou mu bolo ticho. Nepotrebovala som mu o tom rozprávať.

"Hachi?" oslovil ma po dlhom tichu.

"Aké je to byť v detskom domove?" spýtala som sa šepky.

Znova nastalo ticho. Vlastne som ani neočakávala, žeby mi na to odpovedal.

"No. Keď je tvoja rodina ďalších tridsať detí, tak to nie je jednoduché," silene sa zasmial. "Hlavne, keď ženská časť rodiny ťa začne od určitého veku baliť a flirtovať s tebou."

"Som si myslela, že nebudú s tebou flirtovať, lebo si pre nich ako rodina," znela som prekvapene z toho, čo mi práve povedal.

"To som si presne myslel aj ja. Bohužiaľ sa to tak nestalo. Tým pádom som ich za radom odmietal, keď som vedel, že mi nebudú sedieť," povzdychol si nahlas.

"Máš aj nejaký preferovaný typ?" nadvihla som obočie a pozerala do nastávajúcej tmy, ako sa vytrácalo slnko z oblohy.

"No, mám. Aj ja mám svoje predstavy, aké dievča by malo byť, aby sa mi páčilo."

"Povieš mi aký?" Možno ti dovediem dievča, s ktorým by si si sadol a mňa nechal na pokoji," zasmiala som sa.

"Naozaj to chceš vedieť? A hej! Ja nepotrebujem dohadzovačku!"

"Očividne potrebuješ, keď si dokážeš začať s vlastnou sestrou. Tak hovor."

"Fajn, ako povieš," ustúpil a znova si povzdychol.

"Počúvam."

"To počujem, ako počúvaš. No... ak by som mal hovoriť o mojom type, tak začnem výzorom. Mala by mať dlhé vlasy, byť aspoň kúsok pekná a mať prenikavý pohľad. Páčia sa mi baby tak akurát postavou. Ani chudá, ani tučná. Alebo ešte vyšportovaná postava je fajn. Páčilo by sa mi, keby mala aspoň nejaké koníčky. Nefajčila. Nepila. Nedrogovala. Potom povahou... poviem asi to, čo väčšina chalanov. Milá, starostlivá, podporujúca a nech má veľa humoru."

Keď skončil, rozhostilo sa ticho, počas ktorého som si dávala dohromady jeho vysnívané dievča. Z môjho pohľadu jeho body úplne sedeli na Lisu. Ale niektoré sedeli aj na skoro každé druhé dievča z našej triedy. Kto vie, možno si napokon vyberie jednu z triedy.

"Naozaj sa nechceš viac spoznať s Lisou?" navrhla som mu to iba tak.

"Prečo? Spadá presne do mojich predstáv?" zasmial sa potichu.

"Z väčšej časti áno," pritakala som.

"A z tej menšej?" chichotal sa pri tom.

"Tú si nespomenul."

"Och. A povieš mi, aký je tvoj typ chalana? Keď už ja som musel povedať moje vysnívané dievča?" v hlase sa mu ozývala výzva a oplata.

Zarazila som sa. Mám ja vôbec nejaký vysnený typ chlapca?

"Nikdy som o tom nepremýšľala," šepnem úplne potíšku, že ma skoro nie je počuť.

"Hovorila si niečo, Hachi?" ozval sa ustarostene Natsukio.

"Že som nikdy nepremýšľala nad svojim typom," priznala som sa trochu hlasnejšie.

"Naozaj nikdy?" udivene sa ma spýtal.

"Nikdy."

"To si ani nebola zamilovaná? Ani raz?"

"Bola..." odpoveď sa mi stratila v hrdle.

"Tak vidíš! A to si si odvtedy nevytvorila svojho ideálneho princa?"

"Asi nie. Aj keď som asi bola zamilovaná. I keď neviem, či to mám nazvať zamilovanosť..."

"Prečo?"

"Pretože to bolo vtedy, keď som sa liečila. Vtedy sa stane, že priľneš k osobe, ktorá sa o teba stará. Možno sa len toto mne stalo a proste som si to pomýlila s láskou."

"Prečo si to myslíš? Kto bol tým, do ktorého si sa akoby nezamilovala?"

"Arian."

"Ten chalan z kapely a Lisin brat?"

"Konečne si začínaš pamätať ľudí," vysmiala som ho chladne.

"Tak trochu. Prečo si myslíš, že to nebola láska?" povzdychol si a znel, že bude rezignovať.

"Neviem. Ako, žiarlila som na iné dievčatá, keď sa s nimi rozprával, ale potom to náhle prestalo. A zároveň ma aj prestal zaujímať ako chlapec."

"Tak to si bola zamilovaná," znova si povzdychol. "Len teba to asi prestalo baviť, ak si ťa nevšímal ako dievča, s ktorým by chcel chodiť."

"Možno," pokrčila som plecami a zmĺkla.

"Určite," uisťoval ma. Skoro som odfrkla, že ako si tým môže byť taký istý.

"A ty si bol niekedy zamilovaný?" rozhodla som sa rýchlo zvrtnúť tému na neho, aby som ho potom mohla podpichovať.

"Bol. Asi iba raz," jeho hlas bol zastrený. Asi začal na to spomínať.

"A? Aká to bola láska?"

"Jednostranná. To dievča si ma ani nevšimlo. Bolo ako ty. Horkokrvné, ľahko vyprovokovateľné, povedala, čo si myslela. A zároveň si ma nevšímala. Nemala záujem o chlapcov všeobecne, čo som počul..."