(Ne)správna láska

Časť Jedenásta

"Takže, kebyže nie som tvoj brat, tak by si ma brala na vedomie?" spýtal sa mierne udivene. Síce pravdepodobne nečakal takú odpoveď, reagoval moc pohotovo.

"Nie, si otravný," zasyčala som na neho. Po tejto reakcii zmĺkol a bol hodnú chvíľu ticho.

"Ešte niečo?" ozvala som sa prvá ja. Pozerali sme si uprene do očí, čakajúc, kto prvý odvráti zrak.

"Áno," šepol veľmi potichu Natsukio, že som videla iba, ako sa mu hýbu pery. Ani som nevedela, kedy sa môj pohľad uprel na jeho ústa, alebo dokonca, ako sa jeho pery dotkli tých mojich. Počkať! Dotkli?! Prv, než som si to uvedomila, Natsukio ma pobozkal. Bozk som mu však neoplatila. Či už to bolo zo šoku, alebo hocičoho iného.Odtiahol sa odo mňa a pozrel mi do udivených očí.

"Ešte si rozmysli, čo mi povieš nabudúce, keď sa ti vyznám z lásky," šepol potichu a chcel ma pohladiť po líci, ale ja som mu ruku odstrčila.

"Vypadni," odvetila som najprv veľmi potichu.

"Čo?" prekvapil sa Natsukio. Ozval sa štrngot kľúčov vo dverách a ich otvorenie.

"Som doma!" za tým sa ozvala mama. Prišla z práce.

"Vypadni z mojej izby!" zvreskla som a odstrčila ho od seba.

"Hachiko?" jeho hlas bol slabý a krehký. Asi som mu tým ublížila, pomyslím si, ale vôbec ma to nezajíma.

"Vypadni!" znova som po ňom skríkla a zobrala zo stola najbližšiu knihu, že ju po ňom hodím.

Natsukio zdvihol ruky, že sa vzdáva a začal cúvať. Napokon vybehol z izby a skoro vrazil do mamy, ktorá nás prišla skontrolovať. Tá len udivene zízala na ten výjav. Ešte hodnú chvíľu som stála pripravená, že hodím knihu, keď som dala dole ruku a knihu žuchla späť na stôl. Matka sa na to celé pozerala iba s otvorenými ústami. Až po dlhej dobe sa odhodlala ozvať.

"H-Hachiko, čo sa stalo?" spýtala sa ma starostlivým tónom, ktorý som u nej roky nepočula. Však sa predsa vždy starala iba o svojho frajera alebo moju staršiu sestru.

"Odíď, ani teba nechcem vidieť," nemala som už silu kričať, ale môj pohľad jej musel napovedať o dosť viac, než moje slová sa dostali k nej.

"Fajn, tak ťa tu nechám," povedala zmierlivo a skoro nehlučne zatvorila dvere. Ostala som v izbe sama.Hodila som sa na posteľ, tvárou napred. Nevedela som, čo robiť so sebou. Bol piatok, čo znamená, že dva dni budem s Natsukiom sama doma. To nechcem! Zaskučala som do vankúša.Hodnú chvíľu som ležala tak na posteli. Potom som si zobrala laptop do postele a zalezená od hanby v perinách som zapla Facebook. Tam mi už naskočili dve nové správy. Jedna bola od Ariana a druhá od Lisi. Radšej som ako prvú otvorila tú od Lisi. Od nej ma tam čakala iba jedna stručná správa.

Nabudúce nechoď cez ten park. Dúfam, že je všetko ok.S

tálo tam od nej. Povzdychla som si. Kiežby bolo všetko v poriadku.Neodpovedala som jej na správu a pozrela si ešte ten spam od Ariana. Približne desať správ. Zaskučala som potichu.

Si už doma H?

Odpovedaj H si v poriadku?

Čo sa neozývaš?

H mala by si byť už doma, kde si?!Kde si?!

Si tu?!Hachiko?!

Lisa mi povedala že ťa stretla vo feťáckom parku.

Si v poriadku?

HACHIKO?!

OZVI SA MI!Pozerala som úplne mrzuto na obrazovku laptopu. Kliknem na chat okienko s Lisou a odpíšem prv jej.

Nič nie je ok.

Tvoj brat otravný.

Min. 10 správ mi zanechal.

Hneď na to mi začala odpisovať. Rovno mi prišla aj nová správa od Ariana.

Ako mi môžeš povedať že som otravný keď sa iba o teba strachujem?!

Povzdychla som si a rýchlo mu odpísala, kým mi odpisovala Lisa.

Ale to neznamená, že mi musíš vypisovať každých 5 minút!Napísala som to rýchlo a zúrivo. Teda, niežeby som bola zúrivá, ale proste to bolo rýchle tempo. Na to prišla správa od Lisi.

To si už riešte medzi sebou. Ako sa cítiš?

Rýchle a krátke správy od Ariana som zatiaľ ignorovala. Venovala som sa Lise, kým Ariana neprejde jeho rozrušenie.

Úplne na hovno. Ale rozoberať to nechcem.

Poslala som jej to a čakala na odpis. Lenže nechápala som, ako Lisa môže tak pomaly písať a pritom mi pošle iba pár slov.Prehrabla som si netrpezlivo vlasy a vrátila sa k premýšľaniu, ako sa zbavím Natsukia cez víkend. Zase úplne samého ho doma nemôžem nechať, v chladničke poriadne na jedenie nič nie je. Peniaze, kto vie či má, aby si mohol niečo objednať.Zrazu, keď som začala premýšľať o jedle, došlo mi, že som poriadne dnes nejedla. Iba pila horúcu čokoládu s Arianom v skúšobni.