(Ne)správna láska

Časť ôsma

"A čo teraz?" uškŕňal sa pri tom na mňa.

"No... stále si šteklivý?" uškrnula som sa aj ja. Nejako mi stále nedošlo v akej polohe sa nachádzame.

"Už ani nie. Lisa ma toľkoráz šteklila, že ma to aj prestalo štekliť," zachichotal sa Arian.

"Ale nó..." zaskučala som mrzuto.

"Takže šteklenie nie. Tak potom, čo chceš robiť v tejto polohe?" usmieval sa široko na mňa. Vtedy mi to úplne došlo. Začala som sa červenať a stuhla na mieste.

"Čo že?" v jeho hlase bolo počuť, že si užíva moje rozpaky. Teraz som už naozaj nevedela, či sa odtiahnuť, alebo už dokončiť svoju 'pomstu'.

"Nič," zamrmlala som a zostala zatiaľ na mieste. Arian si povzdychol.

"Tak, keď ty nič nepodnikneš, rad je na mne," šepol a rukou si ma jemne chytil za krk. Ja som bola vystrašená. Nevedela som, čo sa bude diať. Pritiahol si ma k sebe a pobozkal. V tej chvíli som bola v tvári červená ako rak a srdce mi búšilo ako o život.

"Umm, je to lepšie než som si predstavoval," Arian bol so sebou mimoriadne spokojný. Iskrilo mu v očiach a pery mal roztiahnuté v širokom úsmeve.

"P-prečo s-si to s-spravil?" spýtala som sa ho koktavo a roztraseným hlasom. Arian sa zachichotal na mojej reakcii.

"Lebo som to chcel spraviť už veľmi dávno," usmieval sa na mňa naďalej. Na to som už nemala ako odporovať. Po chvíli som preglgla a našla ako- tak hlas.

"Prečo si to potom nevyskúšal skorej?" zamrmlala som potichu. Snažila som sa vyhýbať očnému kontaktu s ním.

"Nebol na to správny čas," mykol plecom s úsmevom.

"Čo má na mysli s tým správnym časom?" nadvihla som nechápavo obočie a letmo na neho pozrela. Arian sa zatváril zamyslene a na chvíľu zmĺkol. Trpezlivo som čakala na jeho odpoveď.

"Nikto doteraz neskúšal s tebou flirtovať, tak som sa snažil nenápadne držať pri tebe. Preto som ťa vždy ťahal s bandou von. Nikdy si si doteraz nevšimla, že som až moc blízko teba?" vysvetlenie zakončil otázkou mierenou na mňa. Zarazila som sa a premýšľala nad tým. Ak by som sa mala priznať, tak som si toho nevšimla.

"Eh... úprimne?" zakoktala som sa a prehrabla si vlasy.

"No, áno, úprimne," prikývol pomaly. Vyzeral ostražito.

"Úprimne, ani som si toho nevšimla. Vždy si bol pri mne blízko, tak som to nijako nebrala. Nevnímala som ťa, ako niečo viac, iba ako kamaráta," hovorila som pomaly a premýšľala nad slovami. Ako to počúval, tak sa mu tvár bolestne zmraštila. Odvrátila som pohľad od neho a odtiahla sa.

"T-to si ma naozaj nikdy nechcela?" znalo to skoro ako zaskučanie od neho. Pustil mi pás.

"N-na začiatku áno, keď sme sa spoznali. Lenže dostala som pocit, že ma nechceš, tak som sa stiahla. Síce si bol hrozne milý, len sa mi zdalo... proste, že si zaslúžiš niekoho iného, nie dievča, ktoré si musel vytiahnuť zo sračiek," snažila som sa mu to vysvetliť, ale nenapadali ma tie správne slová. Zakoktávala som sa. Vôbec mi to nešlo.

"Prečo si mala ten pocit? Nechápem," naklonil sa Arian trochu ku mne. Schytila som gitaru a dala ju medzi nás, ako blokádu. To ho asi zarazilo, alebo skorej urazilo. Ublížilo mu to. Bolo mu to vidieť na tvári.

"Vtedy k nám chodila tá čiernovlasá baba. Tá gotička, ak si pamätáš. Oči mala len pre teba a ty si sa jej viacej venoval, než mne. Bola druhou gitaristkou, ak si pamätáš, kým ju nenahradil terajší chalan. Mala ťa úplne namotaného, tak som sa ťa vzdala. Bolo to tesne po tom, ako si mi pomohol. Nemala som dostatok síl bojovať o teba," ako som mu to celé rozprávala, tak som sa posadila normálne, nohy zvesila dole z gauča a gitaru si položila na stehná a jemne brnkala na struny. Radšej som sa nepozrela do jeho očí. Nechcela som vidieť tú bolesť, ktorú som mu spôsobovala. Síce ho nemusím mať rada, ako niečo viac, aj ako kamarát bol pre mňa veľmi dôležitý.

"Počkať, ty si myslíš, že som mal niečo s tou babou, gotičkou? Nebuď smiešna! Bola hrozne trápna. Ani nemám rád čiernu. Neustále doliezala a mňa to štvalo. Snažil som sa jej pekne vysvetliť, nech nechodí za mnou. Lise už tiež liezla na nervy. Myslím si, že odišla aj preto, že som ju tvrdo odmietol. Vyznala sa mi, hoci ja som už vedel, čo ku mne cíti. Neviem prečo, ale naštvalo ma, že sa tak otvorene vyznala. Preto som ju bez ľútosti odmietol. No, to je jedno. Nepáčila sa mi. Chcel som sa venovať iba tebe, lenže mi stála v ceste... a no... potom si neprejavovala žiadny záujem o mňa. Tak som sa aspoň snažil byť ti nablízku. No, a tentoraz ma vyprovokoval náhly objav tvojho brata," poslednú vetu skoro zavrčal. Prekvapilo ma to.
"Prečo ho nemáš rád?" nechápavo som pokrútila hlavou.