(Ne)správna láska

Časť Dvadsiata druhá

Hlavná hviezda sa ukázala až o dve hodiny, čo sme tam my došli. Asi dobehol z brigády. Ryan s bicími stíchol a uprene pozeral na Ariana. Iba okrajovo som si to všimla popri debate so Samom.

„Hej, Arian. Tak som nad niečím premýšľal," zvolal na neho Ryan.

„Hm?"

„Chodíš ty vôbec ďalej na tú výšku? Nezdá sa mi, žeby si v poslednej dobe tam vôbec bol," poznamenal akoby iba tak mimochodom Ryan. Vtedy som prerušila konverzáciu so Samom, ktorého rovnako ako mňa, zaujal rozhovor. Nadvihla som udivene obočie. Spomenula som si, že vlastne Arian chodí na výšku. Teda mal by.

„Hej no. Skončil som," ten pokrčil plecami, akoby sa nič nedialo.

„Človeče! Ale no! Však to si mi ako nahajpovane hovoril, ako sa tam tešíš, a že je to škola ako stvorená pre teba!" posmešne zvolával a zaťahoval bubeník. Arian znova zareagoval iba myknutím pleca.

Podišla som zozadu ku Ryanovi a naklonila sa k nemu.

„Ty máš, čo hovoriť," šepla som tak, aby to počul iba on. Zabralo to. Dokonca vyzeral, že sa začervenal, ale rýchlo odvrátil odo mňa tvár.

Vrátila som sa na svoje miesto vedľa Sama, ktorý sa tváril, že ho to nezaujíma. Pozrela som na neho, on zachytil môj pohľad, ale odpoveďou mi bolo iba ľahké pokrčenie ramien.

Ryanov problém sme vyriešili vďaka Samovi, lenže aj Arian vyzeral, že ho niečo veľmi trápi. Vyzeral veľmi zamyslene, keď si preberal veci a vyhrabával gitaru z puzdra. Skoro sa až mračil. Hádam sa netrápi znova pre mňa a moju situáciu. I keď to by sedelo, ako vždy. Prebehlo mi hlavou ustarostene. Ale radšej som sa na nič nepýtala.

„Tak ideme skúšať?" otočil sa Arian k nám, keď si zapojil gitaru do komba. Vymenili sme si pohľady medzi Ryanom a Samom. Sam sa stihol medzitým presunúť za svoje klávesy.

„Čakali sme iba na teba," žmurkla som na speváka. Zatváril sa urazene.

„Prial by som ti, aby si sa namakala tak ako ja," namrzene mi odvrkol.

„Spokojne," odvetila som ľahostajne. Arianove obočie vyletelo až pod jeho ofinu.

„Och," to bolo všetko, na čo sa zmohol v tú chvíľu.

Zasiahol do toho Ryan, keď zabubnoval na bicie.

„Ideme skúšať! Či s tebou alebo bez teba! Hachi, ideme na to!" ani nepočkal a začal s rytmusom ďalšej pesničky, že som sa ledva chytila, ako som schmatla basu a za sedu na ňu začala hrať. Rovnako to bola príčina toho, že šiel dosť rýchlo.

Hneď na to sa pridali aj Sam s klávesami a Arian s gitarou a spevom.

Skúšali sme až do večera. Dokonca Lisa stihla prísť po tréningu za nami.

„To ste ešte neskončili?" veselo poznamenala, hneď ako vošla. Mala červené líca od cvičenia a nastávajúcich mrazov.

Sam pozrel na mobil a vyzeral vyľakane.

„Budem musieť ísť," oznámil a pozrel na Ryana. Ten to pochopil a nenápadne prikývol.

„Ja tiež padám," postavil sa spoza bicích a šiel si po veci, ktoré boli pri gauči.

„Takže končíme?" zarazene sa spýtal Arian.

„Vyzerá to tak, že áno," už som aj ja odkladala basgitaru do puzdra.

„Prekazila som vám to?" najviac zaskočená bola Lisa, ktorá stála ako socha vo dverách. Ryan sa usmial na ňu.

„Neboj sa. Nie je to tebou," upokojoval ju s úsmevom. „Iba si nám pripomenula, aký je čas a koľko toho ešte treba dorobiť dnes."