(Ne)správna láska

Časť Štrnásta

"Ha, deje sa niečo?" spýtal sa ma ustarostene, ale jeho tón znel tvrdo. Akoby to chcel za každú cenu zo mňa vyklopiť, aj keby to bolo nasilu, to čo ma trápi.

"Nič," zamrmlala som a mykla lakťom na protest, nech ma pustí. Spravil presný opak. Stisol mi ho ešte viac.

"Naozaj nič?" ťahal si ma k sebe, aby nado mnou mohol mať kontrolu.

"Pusť ma," zasyčala som na neho a zároveň zazrela. Rovnako mrzutý pohľad mi opätoval.Takto sme sa mlčky prebodávali pohľadmi, keď ma napokon pomaly pustil. Rovno som sa mu vytrhla, ako som pocítila, že uvoľnil stisk a odpochodovala do Lisinej izby. Tá na mňa nechápavo pozerala, keď som jej vtrhla do izby a zabuchla dvere. Práve mi ustielala matrac na zemi.

"Stalo sa niečo?" stihla sa ma opýtať skôr než ja jej.

"Povedala si niečo Arianovi? O tom parku dnes?" ale aj tak som ignorovala jej otázku a zamračene na ňu pozerala od dverí.

"Si sa zbláznila? To by som mu povedať nemohla, inak by ti začal robiť bodyguarda aj na záchode. Čo pochybujem, žeby sa ti páčilo" zamávala si dlaňou pred očami, akoby mi naznačovala či mi nešibe.

"Ach, aha. Pravda. Teda si mu ani nespomenula, že si ma stretla?" ešte som sa uistila. Lisa pokrútila hlavou.

"Nič také. To by už vyzvedal, že kde sme sa stretli a ani mne nie je príjemný jeho výsluch," odpovedala mi negatívne. Vydýchla som si.

"Prečo sa vôbec niečo také pýtaš?" vyzvedala Lisa, zaujatá mojím správaním. Mykla som plecom, že nech to nechá tak a pohla sa ku matracu, ktorý bol pripravený.

"Iba mi tak napadlo, či si mi náhodou niečo nepovedala," zamrmlala som ľahostajne, ako som si sadala na matrac.

"Toto by ti iba tak nenapadlo, Hachi. Čo sa stalo, kým si si bola odskočiť?" mračila sa na mňa Lisa.

"Hovorím, že nič veľké. Iba tak mi to prišlo na rozum," stále som si húdla svoje.

"Nie som sprostá, Hachiko! Stalo sa niečo s Arianom?" hovorila potichu a sipela cez stisnuté zuby, akoby som vedľa seba mala nasratú hus. Takúto som ju párkrát zažila a ani raz to nebolo príjemné spomínanie.

"Prečo sa stále vypytujete, či sa niečo nestalo, keď vám jasne hovorím, že je všetko v poriadku?!" hovorila som tiež ticho, ale podráždene.

"Pretože ťa obidvaja dobre poznáme a vieme, že si sa naučila veľmi dobre klamať počas toho, ako si bola v tej zdrogovanej bande! Naozaj si myslíš, že som taká sprostá, že ti uverím to tvoje úžasné "nič"?!" Lisa už zúrila. Nemala rada, keď som jej klamala, či odporovala, čo sa týkalo mojej zlej situácie. Bola mi viac ako len dobrá kamarátka, niekedy mi bola tiež ako staršia sestra, ktorá sa o mňa stará namiesto vlastnej matky.

"Arian ma zastavil vo dverách kúpeľne a pýtal sa ma, či sa niečo nestalo a nechcel ma pustiť odtiaľ," rýchlo som to odrapkala, ako na mňa Lisa vytvárala nátlak.