(Ne)správna láska

Časť Pätnásť

Prevalila som sa na druhý bok a tresla sa o zem. Potichu som zaskučala, lebo som si tvrdo udrela bok, kde je kosť.

"Preboha, čo robíš Hachi?" ozval sa Lisin hlas. Znelo to, akoby stála nado mnou. Otvorila som lenivo oči a znova zaskučala, keď ma nával svetla oslepil.

"Už si hore, šípková Ruženka?" zaduneli kroky vedľa mňa. Lisa ma obišla a šla pravdepodobne ku šatníku.

"Možno? Koľko je hodín?" zamrnčala som a pomaly sa posadila.

"Asi sedem? Hej, sedem päť," odpovedala mi Lisa.

"To je ešte skoro na mňa. Dobrú," a chystala som sa znova zahrabať medzi periny. Už pri mne bola Lisa a zobrala mi perinu. To mi ale nezabránilo si ľahnúť znova.

"Ty chceš, aby som ťa z tej postele dostala násilím?" spýtala sa ma Lisa až príliš pokojným hlasom, z ktorého ma zamrazilo.

"Už som hore," okamžite som bola na nohách. Tá nemohla zakryť ten spokojný výraz.Tým hlasom ma vždy vedela dať do pozoru. Lebo nasledovnú situáciu som raz zažila a ďalší raz to nechcem. Len myšlienka na to ma zabolela.

"Výborne. Zatiaľ sa prezleč. Dole sa naraňajkujeme," pousmiala sa na mňa a s tým vyšla z izby.Začula som, že jej kroky smerovali do kúpeľne.

"Asi sa šla umyť," zamrmlala som si pre seba a začala sa pomaly rozhýbavať, aby som sa obliekla do svojho vonkajšieho oblečenia. Prehrabla som si vlasy a zistila, že by som si ich mohla zmyť.O chvíľu sa vrátila Lisa, celá vyumývaná.

"Lisa? Môžem dnes použiť vašu kúpeľňu?" opýtala som sa jej, kým si ona ešte poukladala pár vecí. Doslova až udivene na mňa pozrela.

"Že sa vôbec pýtaš. Jasné, že môžeš. Vždy, keď prespávaš, aj neprespávaš, tak môžeš sa u nás osprchovať, či okúpať. Nikto ti v tom nebráni," odvetila Lisa.

"Jasné. Ale je slušnosť spýtať sa, nie?" zasmiala som sa nervózne.

"Kedy ti to slušnosť kázala. Vieš ty vôbec, čo slušnosť je?" uťahovala si zo mňa s potmehúdskym úsmevom.

"Akoby som nevedela?! Ja viem všetko!" nafučala som sa naoko, a aby to malo ešte väčší efekt, tak som si založila ruky na hrudi. Tá sa začala smiať na mojom divadle.

"Však dobre, ty vševed," uškŕňala sa ďalej.

"Ty mi neveríš?!" hrala som ďalej svoje divadlo.

"Ale hej, ty blbá," Lisa sa usmievala čoraz viac. "Radšej už poď."Schmatla ma za ruku a zatiahla do kuchyne, kde sme sa naraňajkovali.

"Koľko máš peňazí? Žeby sme zašli nakupovať?" navrhla mi Lisa počas toho, ako sme už len popíjali čaj.