(Ne)správna láska

Časť Trinásta

"No tak nie," mykla Lisa plecom a ďalej nevyzvedala.

"Baby! Našiel som to!" zakričal na nás Arian. Postával pred skleneným výkladom, na ktorom bolo oranžovým písmom vycapené Bistro Salamander. Kýval na nás. Lisa ma chytila za lakeť a potiahla tým smerom. Ani ma nemusela veľmi poháňať. Bola som už natoľko hladná, že mi zvieralo žalúdok. Vošli sme dovnútra. Bolo tam celkom plno na to, že už bolo neskoro večer. Ledva sme našli nejaký voľný stôl pre troch. Teda lepšie povedané, nenašli sme ho vôbec. Museli sme si ho pripraviť sami. Vybrali sme si stôl pre dvoch a Arian si iba pritiahol stoličku od vedľajšieho stolu.Na stole bol už položený jedálny lístok. Letmo som pozrela sprvu na ceny. Nebolo to drahé, ale rozhodne by som ani na jedno z jedál nemala.

"Je ti jasné, že platíš ty, keďže si pozýval," pozrela som na Ariana. Chcela som sa uistiť, že dodrží to, čo povedal. Arian odo mňa odvrátil zrak na menu.

"Svoje slovo zvyčajne dodržím. Neboj, nenechám žobráka platiť za niečo, čo si nemôže dovoliť," odvrkol a zároveň ma podpichol. Zobrala som to s nadhľadom. Prišlo mi to zvláštne, ako rýchlo sa mu menila nálada. Toto sa zvyčajne nestávalo.

"Vďaka," zamrmlala som a začala si prezerať lístok. Našla som tam napokon kolónku s pizzou. Vnútorne ma to potešilo. Konečne sa najem, pomyslela som si spokojne. Po asi desiatich minútach nášho sedenia v bistre došla obsluha. Mne zrazu došlo, že v bistre by nemal byť obsluhujúci personál. Asi nejaká veľká výnimka, povedala som si v mysli ľahostajne.

"Čo si dáte?" spýtala sa obsluha. Obskakovala nás celkom pekná baba Hnedé vlasy v cope a mala takú peknú, ako bábika, tváričku. Arian sa však na ňu ani nepozrel, keď si objednával vyprážané kuracie prsia s hranolkami.Podoprela som si rukou bradu a pozorovala Ariana. Ten sa na mňa poriadne ani nepozrel.

"Ha? Hachi! HACHIKO!" skríkla na mňa Lisa, ktorá sa držala v úzadí. Myklo mnou a pozrela som na ňu spýtavým pohľadom.

"Čo je?" vyletelo zo mňa kus neochotne.

"Objednaj si," zasyčala na mňa Lisa. Pozrela som smerom na obsluhu. Dievča na nás otrávene zazerala a čakala na moju objednávku.

"Pizzu Hawai, poprosím," povedala som jej rýchlo, lebo ten pohľad mi nebol práve dvakrát príjemný.

"A niečo k tomu na pitie nechcete?" odvrkla čašníka naučenú vetu.

"Kolu," jednoslovne som odpovedala. Dievča si to zapísala a odišla. Potichu som si vydýchla.

"Čo ti je Hachi?" spýtala sa ma Lisa. Pozrela som na ňu.V jej očiach boli vidieť starosti. Povzdychla som si a prehrabla si vlasy.

"To nič, iba dnes bol ťažký deň," mykla som plecom. Lisa sa zamračila.

"To som si všimla. Ani nechápem, že toto bol iba jeden deň," pritakala mi. Naozaj, keď som sa nad tým zamyslela, čo všetko sa stalo, tak ani neverím, že to bol jeden deň. Potriasla som zmätene hlavou.