Nevlastný brat √

||Prvý dojem znamená všetko||

,,Max, preboha, nemôžeš si obliecť šaty ? Ideš vítať nového člena rodiny, nie bezdomovca, ktorý potrebuje, aby sa cítil ako doma."

Očami som zbehla na čierne špinavého legíny s dierkou na stehne až na biele veľké tričko od pizze, ktorá sa mi zošmykla z rúk a prilepila sa naň.

Nutkanie prekrútiť očami bolo také silné, aké silné je vlastniť páry topánok.

Ale neurobila som to. Mama bola na nervy už dosť a bola v takom zhone, že ak by to moje oči urobili, prstami by mi vypichla oči. Čo by vlastne urobila veľmi rada, pretože ich mám po otcovi, ktorý sa s ňou rozviedol hneď po tom, čo ho povýšili, kúpil si drahé auto a nabúchal dievča v mojom veku, ktorá od neho utiekla. Vraj až tak, že sa za ňou prášilo a keby sa dalo, ťahala by sa za sebou aj pupočnú šnúru.

Otec nevedel prečo, ale bolo jasné, že ak by to neurobila, rodičia by jej zašili to, čo je pre ňu života dôležité.

,,Môžeš sa ukľudniť ? Mama, je to syn tvojho nového partnera, nie syn kráľovni Alžbety."

Mama sa na krátky moment zastavila, vlasy, ktoré jej padli do tváre si odfúkla a od nervov po mne hodila mokrú a špinavú utierku. Zasiahla moje biele tričko a zanechala po sebe stopy.

,,Radšej jej syn. Ten by mal aspoň šesťdesiat, nie osemnásť. Preboha, Maxine, ak sa hneď teraz nepôjdeš prezliecť, prisahám, zoberiem ti telefón a napíšem tvojim kamarátom o tom, aká lenivá a neporiadná dokážeš byť. Prihodím k tomu to, že niekedy, hlavne, keď nemusíš ísť do školy, sa vôbec neumývaš a mávaš vlasy mastnejšie ako olej."

Zhrozene som vykríkla. Hlave preto, pretože to vôbec nie je pravda. Teda jasné, je, ale polovičná. Seriózne. Na čo sa kúpať každý deň alebo každé dva, keď viete, že nikam nemusíte ísť, nerobíte žiadnu namáhavú prácu a nerobíte nič, pri čom sa spotíte ? Čítala som, že telo si potrebuje oddýchnuť od rôznych prípravok a potrebuje na zregenerovanie iné látky.

Hodila som očkom po mame a telefón v mojej ruke si zastrčila do legín. Avšak, všimla si to a pristúpila ku mne.

,,Daj mi ho."

Natrčila ruku, ale ja som pokrútila hlavu. A skôr ako som mohla spraviť akýkoľvek krok, vrhla sa na mňa, v snahe pošmátrať môj telefón. Ten sa však pomyškol a zostal zaseknutý  na stehne.

Mama sa ho snažila vytiahnúť, obe sme sa všemožne vykrúcali, ale nemalo to žiadny účinok. Najmä vtedy, keď sme obe započuli hlasné tresnutie dvermi od auta, dlhé ticho a následne otváranie dverí.

Obe sme sa zasekli v pohybe. Mama v predklone, ja s polostiahnutými legínami, ktoré som sa snažila udržať na svojom mieste.

A obe v zlom stave. Mama na svoju prípravu nemala dosť času. Mala na sebe špinavú zásteru, staré nohavice a moje tričko s nápisom "Som rebel, ktorý rád udržiava vzťahy", ktoré som pred rokom chcela zahodiť.

Jonas, mamin priateľ, sa zasekol v ceste a tým pravdepodobne zaterasil cestu svojmu synovi. Nevedel či sa tváriť pobavene alebo znechutene. Čomu sa nedalo čudovať. Išlo o prvý dojem.

,,Merith, čo sa to deje ?"

Hlas mal priškrtený, ale vedela som, že nemá ďaleko od toho, aby sa rozosmial. V poslednej dobe má s matkou až príliš pubertálny vzťah.

Mama zamrnčala a chcela niečo povedať, ale zrazu prišla o slová. Chcela som vedieť, čo to spôsobilo, a preto som následovala jej pohľad.

Za nevlastným otcom stal nevlastný brat, ktorý nemal ďaleko od toho, aby nás obe prevalil taškou, ktorú mal prehodenú cez rameno.

Obe nás prepaloval šedými očami a to tak intenzívne, až sa mama musela poškriabať na tvári.

Vycítila som, že od toho, ako vyzeral, chcela zamrnčať rovnako ako ja. A ak by som sa jej dostala do hlavy, uvidela by som, ako veľmi ľútuje to, že spáva so staršou verziou.

,,Jonas, zlatko, idete skoro."

Namiesto neho sa ozval jeho syn, ktorému na tvári pohrával taký široký, povýšenecky úsmev, až som ho mala chuť preplieskať a hodiť po ňom vlastnú matku.

,,Očividne."

Mama sa postavila, uhladila si vlasy a natiahla k nemu ruku s takým širokým úsmevom až mi bolo zle. Vedela som, že chcela byť priateľská, čo je vlastne vždy, preto ma neprekvapila jej náklonnosť.

A možno chcela iba na seba upozorniť, dúfajúc, že si ukradne trochu kontaktu.

Pozeral na jej ruku s nadvihnutým obočím a ja som mala čo robiť, aby som udržala svoj dych stabilným.

Ak on bude u nás bývať, pravdepodne bude musieť mama prať moje nohavičky ešte častejšie ako bude vôbec možné.